Śviet22

Makron paabiacaŭ zrabić Francyju stalicaj jeŭrapiejskaha štučnaha intelektu. Z dapamohaj dypfejku z saboj u hałoŭnaj roli VIDEA

Pa słovach prezidenta Francyi padčas paryžskaha samitu pa štučnym intelekcie, jaki adkryvajecca ŭ paniadziełak, Francyja abvieścić pra pačatak pryvatnych inviestycyj u svoj siektar štučnaha intelektu ŭ pamiery 109 miljardaŭ jeŭra, piša Bi-bi-si.

Skrynšot z dypfejku Makrona

Hetaja suma ŭklučaje 20 młrd jeŭra, jakija kanadskaja inviestycyjnaja kampanija Brookfield źbirajecca ŭkłaści ŭ francuzskija prajekty štučnaha intelektu, a taksama finansavyja ŭkładańni Abjadnanych Arabskich Emirataŭ, jakija, jak čakajecca, u bližejšyja hady składuć da 50 młrd jeŭra. Pra heta Makron raspavioŭ u niadzielnym intervju viaščalnaj kampanii TF1.

Jelisiejski pałac paviedamiŭ, što inviestycyi AAE buduć uklučać finansavańnie centra apracoŭki danych. Pa danych haziety La Tribune de Dimanche, bolšaja častka inviestycyj Brookfield taksama pojdzie na budaŭnictva centra apracoŭki źviestak.

Na dumku analitykaŭ, Jeŭropa pakul adstaje ŭ honcy štučnych mazhoŭ nie tolki ad ZŠA, ale i ad Kitaja, jaki niadaŭna ździviŭ śviet i ŭzrušyŭ fondavyja rynki padazrona tannym, kali vieryć kitajskim ličbam, čat-botom DeepSeek, jaki pa mnohich paramietrach nie sastupajuć, a dzie-nidzie i praŭzychodnym zachodnija anałahi.

U kancy studzienia prezident ZŠA Donald Tramp abviaściŭ, što kampanii OpenAI, SoftBank Group i Oracle inviestujuć 500 młrd dalaraŭ u prajekt Stargate — infrastrukturu štučnaha intelektu — na praciahu nastupnych čatyroch hadoŭ, kab dapamahčy Złučanym Štatam apiaredzić Kitaj i inšych supiernikaŭ.

Tramp nazvaŭ Stargate najbujniejšym prajektam u śfiery ŠI u historyi, jaki demanstruje vielizarny patencyjał Amieryki. Pavodle jaho słoŭ, u ramkach prajekta budzie stvorana nie mienš za 100 tysiač pracoŭnych miescaŭ i buduć pabudavany centry apracoŭki danych pa ŭsioj krainie. Ułady ŭžo prystupili da vyvučeńnia patencyjnych placovak dla ich.

Pa słovach Makrona, 109 młrd jeŭra dla Jeŭropy — suma, całkam supastaŭnaja z paŭtryljonnymi inviestycyjami ŭ Stargate, tym bolš što na pieršym etapie ŭ amierykanski prajekt budzie ŭkładziena tolki 100 młrd dalaraŭ. Centry apracoŭki danych pradastaŭlajuć kampanijam, jakija pracujuć u halinie štučnaha intelektu, vielizarnuju jomistaść dla zachoŭvańnia danych i vyličalnuju mahutnaść dla raspracoŭki i zapusku svaich sistem.

ŠI patrabuje vielizarnaj kolkaści enierhii dla zabieśpiačeńnia pracy masiŭnych centraŭ apracoŭki danych (centr, jaki pabudujuć na arabskija hrošy, budzie spažyvać 1 hihavat), i Francyja pazicyjanuje siabie jak idealnaha kandydata — prykładna 70% patrebaŭ krainy ŭ elektraenierhii hienierujuć paraŭnalna «čystyja» atamnyja stancyi.

Napiaredadni samitu Makron u jakaści rekłamy apublikavaŭ u sacsietkach dypfejki z saboj u hałoŭnaj roli, zhienieravanyja štučnym intelektam.

U adnym jon tančyć pad chit 1980-ch hadoŭ «Voyage Voyage» francuzskaj śpiavački Desireless, u inšym zdymajecca ŭ špijonskaj kamiedyi z Žanam Dziužardenam, u trecim — čytaje rep i tančyć u styli francuzskaha vykanaŭcy Nekfeu.

U niejki momant u kadry źjaŭlajecca sapraŭdny Makron u kaściumie i halštuku i kaža: «Vydatna zroblena».

«Kali kazać bolš surjozna, to z dapamohaj štučnaha intelektu my možam zrabić niekalki vielmi važnych rečaŭ: źmianić achovu zdaroŭja, enierhietyku, žyćcio našaha hramadstva, — praciahvaje jon. — Francyja i Jeŭropa pavinny być u centry hetaj revalucyi, kab vykarystoŭvać usie mahčymaści, a taksama prasoŭvać našy pryncypy».

U kancy klipa štučny Makron źjaŭlajecca ŭ vyhladzie amierykanskaha televizijnaha hieroja bajevikoŭ Makhajviera, viadomaha svajoj źniešnaściu i znachodlivaściu.

«Nu dakładna. Heta ja», — kamientuje sapraŭdny Makron.

Post Makrona ŭ Instagram nabraŭ bolš za 168 tysiačy łajkaŭ, niekatoryja karystalniki vykazali zachapleńnie «krutoj» i niazmušanaj manieraj pavodzin prezidenta.

Kamientary2

  • pisajušča ŭmka
    10.02.2025
    što tam taja Emanuel... bolš cikava - što paabiacaŭ hetym razam naš novy prezident? a. da - aa..piać džy
  • Śviet lacić u prarechu
    10.02.2025
    Chajp z ŠI vyhladaje ŭ bolšaj stupieni burbałkaj, čym praryvam. Bo hetaj źjavie ŭžo nie adzin hod, u jaje ŭkładzieny kałasalnyja finansavyja i čałaviečyja resursy, a ci adpaviadaje vynik tamu, što patračana? Mnie zdajecca, nie. My atrymali niedaskanałych onłajn-kansultantaŭ i sumnieŭnyja hienieratary ličbavaha kantentu. Navat Makron vykarystaŭ ŠI dla zabaŭki, a nie dla čahości surjoznaha.

Ciapier čytajuć

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Na Radu miru ŭ ZŠA ŭrešcie nie pajechaŭ navat Ryžankoŭ10

Čamu biełaruskija pravy na kiravańnie časam nie mianiajuć na polskija biez ekzamienu? Jość jurydyčnaja kalizija2

«Doma bolš niama». Jak biełaruskija ajcišniki viartajucca na radzimu paśla žyćcia za miažoj40

«Mnie nie varta było pić». Topavaja aŭstralijskaja žurnalistka vybačyłasia za pjany repartaž z Alimpijady2

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?11

U Minsku chočuć pabudavać most pamiž Brylevičami i Kurasoŭščynaj3

«Viaduć nieludzimy ład žyćcia, razmaŭlajuć pa-biełarusku». Uładzimir Arłoŭ raskazaŭ pra novuju knihu i zhadaŭ, jak susiedzi pisali na jaho danosy

«Bł**ź, dapamažycie mnie nach**, Alaksandr Ryhoravič!» Babrujčanin pad prymusam žonki zapisaŭ miemny zvarot da Łukašenki9

Ukraina pryhraziła bajkotam Paralimpijady-2026 praz dopusk Biełarusi i Rasii sa ściaham i himnam2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Źjaviłasia jašče adno FOTA Mikoły Statkieviča paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić