Hramadstva4848

«Pierahorniem staronku roznahałośsiaŭ». Što abiacaje Łukašenka ŭ svajoj pieradvybarčaj prahramie

Na 31-m hodzie praŭleńnia Alaksandr Łukašenka apublikavaŭ čarhovuju pieradvybarčuju prahramu. Jon havoryć, što ŭ 1994 hodzie krainie było praściej, čym ciapier, abiacaje nakiravać svaje namahańni na adnaŭleńnie dyjałohu z Zachadam, a taksama na naviadzieńnie mastoŭ unutry hramadstva. Biełaruś ža, azirnuŭšysia na vybary 2020 hoda, nazyvaje «krainaj, u jakoj chočacca žyć», «krainaj dla naroda».

Mocna adfatašopleny partret Alaksandra Łukašenki, jakim supravadzili pieradvybarčuju prahramu

Łukašenka, padvodziačy vyniki minułych hadoŭ, kaža, što «my vyjšli bolš mocnymi z takich vyprabavańniaŭ, jak pandemija, biesprecedentnyja sankcyi, sproby raschistać nas znutry».

Ale ciapier — novyja vykliki: «Kali ŭ 1994-m była zadača advieści narod ad sacyjalna-ekanamičnaha krachu, dyk ciapier treba ŭtrymać śviet ad fatalnaj biezdani vajny». Łukašenka dadaje, što nielha dapuścić, kab biełarusy pamirali maładymi za čužyja intaresy. A hałoŭnuju zadaču bačyć u tym, kab zachavać Biełaruś «ustojlivaj i niezaležnaj».

Kab źbierahčy krainu, pavodle Łukašenki, patrebnaja mocnaja ŭłada. «Rola Prezidenta prymać stratehična vyvieranyja rašeńni», — piša jon.

Dla biaśpieki i niezaležnaści krainy nieabchodnaja mocnaja ekanomika. Dla hetaha «patrebny novyja technałohii, kankurentazdolnyja vytvorčaści, vysokaja jakaść, nulavaja biurakratyja i kančatkovaje vykaranieńnie karupcyi», — znoŭ źviartajecca kandydat da svajho tezisu pra karupcyju, jaki niekali i zrabiŭ jaho znakamitym.

Taksama Łukašenka abiacaje rehijonam — raŭnamiernaje raźvićcio; Uzbrojenym siłam — vytvorčaść pieradavoha ŭzbrajeńnia; sielskaj haspadarcy — vysokatechnałahičnaść i prestyžnaść; usim — debiurakratyzacyju, kožnamu — «usie nieabchodnyja ŭmovy dla taho, kab raźniavolić inicyjatyvu, dapamahčy vybudavać svoj žyćciovy šlach i samarealizavacca».

Uzamien Łukašenka patrabuje zhurtavanaści hramadstva i manalitnaści nacyi.

«Biełaruskaje hramadstva pavinna być adzinym. Z kim nie atrymlivajecca havaryć na adnoj movie, budziem naładžvać masty dla ŭzajemarazumieńnia. Dyjałoh, a nie raskoł; pošuk šlachoŭ da vybudoŭvańnia adnosin. Na sumlennych pryncypach pierahorniem staronku roznahałośsiaŭ», — abiacaje jon.

Łukašenka ŭ svajoj prahramie raskazvaje vybarcu, što ŭ krainu ŭžo viarnułasia hramadska-palityčnaja aktyŭnaść. «Sfarmiravanyja novyja kanały hramadska-palityčnaj aktyŭnaści, pierš za ŭsio Usiebiełaruski narodny schod, zabiaśpiečvajuć udzieł kožnaha ŭ pryniaćci dziaržaŭnych rašeńniaŭ, vykazvańni mierkavańnia», — kaža kandydat.

Łukašenka abiacaje «prahmatyčnuju źniešniuju palityku z akcentam na handlova-ekanamičnyja adnosiny».

Akramia praciahnieńnia kursu na pahłybleńnie stratehičnaha partniorstva z Rasijskaj Fiederacyjaj i Kitajskaj Narodnaj Respublikaj, jon abiacaje nakiravać «svaje namahańni na adnaŭleńnie dyjałohu z Zachadam i narmalizacyju adnosin z susiedziami, pierarvanych nie pa našaj vinie i nie pa našaj inicyjatyvie».

«Biełaruś dziaržava dla naroda, kraina, u jakoj chočacca žyć», — śćviardžaje Łukašenka.

«U asnovie ŭłady zaŭsiody była vola naroda, jaho patreby i hłybinnaja padtrymka», — zajaŭlaje jon.

«Pryvabnyja ŭmovy žyćcia hramadzian pavinny stać vizitnaj kartkaj Biełarusi», — dadaje jon.

I abviaščaje svaje abiacańni ŭ sacyjalnaj śfiery:

  • zachavajem niaźmiennymi pryncypy sacyjalnaj palityki ŭ adukacyi i miedycynie, padtrymku maciarynstva, dziacinstva, pažyłych ludziej i ludziej z abmiežavanymi mahčymaściami;
  • u najbližejšyja piać hadoŭ udaskanalim transpartnuju strukturu, jakuju majem, — vybudujem pramyja darožnyja źviazki «abłasny centr — rajonny centr — ahraharadok», adnovim bujnyja masty, palepšym stan asnoŭnych aŭtamabilnych arteryj krainy. Da kanca budučaj piacihodki pałova ŭsiaho darožnaha fondu budzie abnoŭlena i rekanstrujavana;
  • zrobim žyllo dastupnym — zapuścim maštabnuju prahramu budaŭnictva arendnaha žylla ź pierśpiektyvaj jaho vykupu na pryvabnych umovach, zachavajem dziaržpadtrymku pry budaŭnictvie žylla dla šmatdzietnych siemjaŭ, dziaciej-sirot i inšych uraźlivych katehoryj hramadzian, jakim niama kamu dapamahčy;
  • na ŭsioj terytoryi krainy pavysim jakaść mabilnaj suviazi i chutkaść internetu, najpierš za košt aktyŭnaha ŭkaranieńnia technałohii 5G.

Kamientary48

  • Jazep
    14.01.2025
    Pierahortvać budzieš svaje dziońniki ŭ turmie na pažyćciovym. Kolki zaŭhodna. Sumiesna z Šejmanam, Paŭličenkaj, Sivakovym, Karajevym, Kubrakovym, Karpiankovym, Vakulčykam, Ciercielem, Šviedam, Haroj, Biedunkievičam, Dzianisienkaj i niepasrednymi zabojcami volnych biełarusaŭ.
  • daviedka
    14.01.2025
    Nie nado! Nie vieriu! Chvatit! Nadojeł! Chočietsia uśpieť umierieť pri druhom priezidientie...
  • Žnivień
    14.01.2025
    Raśpiaviadaje adno ,a robić inšaje.
    "Vielikij Monolit hdie ty?" - STALKER

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ20

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

Kolki ŭ Biełarusi žyvie ŭdzielnikaŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny?7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić