Sport

Pamior Sven-Joran Eryksan

U jaho byŭ rak. Futbolny trenier pražyŭ 76 hadoŭ.

Pamior były hałoŭny trenier nacyjanalnaj kamandy Anhlii ŭ futbole Śvien-Joran Eryksan, paviedamlaje BBC.

***

Sven-Joran Eryksan pryznaŭsia, što ŭ jaho rak, u pačatku hoda. Jon raskazaŭ, što kala hoda tamu jamu dyjahnastavali nieapierabielny rak mozhu, i ciapier daktary prahnazavali dla jaho jašče ad siły hod žyćcia. U suviazi z hetym jon zajaviŭ, što pastarajecca zrabić tak, kab hety hod staŭ najlepšym z usich pražytych.

«Ja budu supraciŭlacca stolki, kolki zmahu», — skazaŭ tady Eryksan.

Jon pačaŭ karjeru futbolnaha treniera ŭ 1976 hodzie ŭ siabie na radzimie, uznačaliŭšy spačatku šviedski kłub «Dehierfors», a zatym «Hioteborh».

Z 1982 hoda jon pracavaŭ z roznymi zamiežnymi kłubami, uklučajučy takich hrandaŭ, jak partuhalskaja «Bienfika», italjanskaja «Roma», anhlijskija «Mančester Sici» i «Lester Sici» i mnohija inšyja. Šviedski śpiecyjalist staŭ pieršym zamiežnym trenieram zbornaj Anhlii. Jon zaniaŭ svaju pasadu ŭ 2001 hodzie i ŭžo ŭ 2002-m vyvieŭ svaju kamandu ŭ čverćfinał čempijanatu śvietu.

Pad jaho kiraŭnictvam anhličanie taksama vychodzili ŭ čverćfinały čempijanatu Jeŭropy-2004 i ČS-2006.

Ahułam jon kiravaŭ roznymi futbolnymi kłubami ciaham 47 hadoŭ.

Paśla Sven-Joran žyŭ u chośpisie, ale, pavodle jaho, vioŭ absalutna narmalny ład žyćcia: naviedvaŭ svaich blizkich, a jany — jaho. Jon šmat kantaktavaŭ ź inšymi pacyjentami i zajmaŭsia sportam, choć značna mienš, čym navat hod tamu.

«Kali tabie abviaščajuć taki dyjahnaz, raptam pačynaješ šanavać kožny dzień i ščaślivy ŭžo ad taho, što pračnuŭsia ranicaj i adčuvaješ siabie dobra», — skazaŭ Eryksan.

«Mnie skazali, što pryznačać lačeńnie, kab maksimalna padoŭžyć majo žyćcio. Ale dyjahnaz kančatkovy, i apieracyja, na žal, niemahčymaja», — kazaŭ Eryksan.

U mai trenier «Livierpula» Jurhien Kłop ździejśniŭ maru Eryksana — zaprasiŭ jaho na dzień u kłub, u tym liku i kab pakiravać kamandaj.

Na minułym tydni Sven-Joran Eryksan raźvitaŭsia z usimi, zaklikaŭšy žyć i atrymlivać asałodu ad žyćcia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ukraincy padarvali aporu Krymskaha mosta. Ale toj ustajaŭ12

Ukraincy padarvali aporu Krymskaha mosta. Ale toj ustajaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski nazvaŭ rasijan «idyjotami» za prapanovu prypynić ahoń na 2-3 dni1

«Zakopvać tak ludziej — heta nie pa-ludsku». Čałaviek aburyŭsia, što na bresckich mohiłkach mahiły zakopvajuć ekskavataram12

Starmier paviedamiŭ pra pierachod Vialikabrytanii ŭ stan «bajavoj hatoŭnaści»4

Na pieramovach u Stambule Rasija zachavała raniejšyja patrabavańni2

Pierastała vychodzić na suviaź połackaja žurnalistka i katalickaja aktyvistka Cina Pałynskaja

U Rasii Vikipiedyju abvinavacili ŭ «prapahandzie piedafilii»2

U Asipovickim rajonie pryznali «darmajedami» ludziej ź psichičnymi zachvorvańniami1

Fejsbuk-staronku Lavona Volskaha pryznali «ekstremisckaj»2

$5000 za mietr. U Minsku źjaviŭsia premijalny dom, jaki pa canie pieraplunie navat Depo5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukraincy padarvali aporu Krymskaha mosta. Ale toj ustajaŭ12

Ukraincy padarvali aporu Krymskaha mosta. Ale toj ustajaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić