Śviet

Siarod krain, jakija padtrymlivajuć Ukrainu zbrojaj, jość i Sierbija. Ale nie napramuju

Sierbija nieprykmietna naroščvaje prodaž na zachad bojeprypasaŭ, jakija ŭ vyniku iduć na ŭzmacnieńnie abarony Ukrainy: niahledziačy na toje, što jana adna ź dźviuch jeŭrapiejskich krain, jakija nie dałučylisia da zachodnich sankcyj suprać Rasii, piša The Financial Times.

 Prezident Sierbii Alaksandr Vučyč (sprava) z kiraŭnikom Respubliki Sierbskaj u składzie Bośnii i Hiercahaviny Miłaradam Dodzikam. Fota: AP Photo/Darko Vojinovic

Pavodle acenak vydańnia, z momantu pačatku poŭnamaštabnaj vajny va Ukrainie abjom ekspartu bojeprypasaŭ ź Sierbii va Ukrainu praz trecija krainy skłaŭ kala 800 młn jeŭra. Hetuju sumu ŭ pryncypie pryznaje i prezident Sierbii Alaksandr Vučyč, jaki pradstaŭlaje situacyju jak mahčymaści dla sierbskaha biznesu, nastojvajučy pry hetym, što Sierbija jak dziaržava nie budzie prymać ničyj bok u vajennym kanflikcie.

«Heta častka našaha ekanamičnaha adradžeńnia, i heta važna dla nas. Tak, my ekspartujem našy bojeprypasy… My nie možam ekspartavać va Ukrainu ci ŭ Rasiju… Ale ŭ nas było šmat kantraktaŭ z amierykancami, ispancami, čechami i inšymi. Što jany z hetym robiać u kančatkovym vyniku — ich sprava», — zajaviŭ Vučyč.

«Jeŭropa i ZŠA hadami pracavali nad tym, kab addalić Vučyča ad Pucina», — skazaŭ adzin zachodni dypłamat, dadaŭšy, što hałoŭnym hulcom u hetym byŭ ambasadar ZŠA ŭ Sierbii Krystafier Chił, jaki prybyŭ u Białhrad praź miesiac paśla lutaha 2022 hoda.

«Usie čakali, što Chił budzie zmahacca z Vučyčam, ale jaho adzinaj zadačaj było addalić Białhrad ad Maskvy… Jamu heta ŭdałosia. Vučyč nie sustrakaŭsia i navat nie telefanavaŭ Pucinu ciaham mnohich hadoŭ. I, viadoma, jość pytańnie ab pastaŭkach zbroi, jakaja traplaje va Ukrainu», — skazaŭ dypłamat.

Pa słovach analitykaŭ, dla Zachadu pošuk padtrymki Ukrainy staŭ važniejšym, čym padšturchoŭvańnie nacyjanalistyčnaha lidara Sierbii da demakratyčnych reformaŭ.

«Vučyč zamoŭčvaje, što padtrymka Ukrainy jość, ale nie pramaja… Jon havoryć razmyta. Vidavočna, što jon nie choča pryznavać hetaha. Jon choča, kab jahonyja ŭltrapravyja byli zadavolenyja, u toj čas jak na samaj spravie Sierbija [prapanavała] Ukrainie maštabnuju dapamohu», — havoryć navukovy supracoŭnik Instytuta humanitarnych navuk u Vienie Ivan Viejvoda.

Udzieł Sierbii ŭ pastaŭkach bojeprypasaŭ va Ukrainu nastolki zavualavany, što aficyjnyja źviestki nie adlustroŭvajuć jaho, miarkujuć dypłamaty i analityki.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Adzin ź piłotaŭ sprabavaŭ nakiravać samalot u ziamlu, druhi pieraškodziŭ hetamu. Dramatyčnyja padziei na borcie z Dubaja ŭ Tel-Aviŭ11

Śvietabnoŭlena, dapoŭniena11

Adzin ź piłotaŭ sprabavaŭ nakiravać samalot u ziamlu, druhi pieraškodziŭ hetamu. Dramatyčnyja padziei na borcie z Dubaja ŭ Tel-Aviŭ

Usie naviny →
Usie naviny

The Atlantic: Tramp padtrymaŭ ideju źmiakčeńnia sankcyj suprać Rasii ŭ abmien na vyzvaleńnie palitviaźniaŭ7

Uładalnik kuvałdy «Vahniera» z Rečycy atrymaŭ pracu śpiecyjalista pa moładzievaj palitycy4

Cichanoŭskaja ŭ Jeŭraparłamiencie zaścierahła ES ad źniaćcia sankcyj z Rasii i Łukašenki26

U Hiermanii mužčyna spaliŭ histaryčnaje raśpiaćcie XVII stahodździa11

U Smarhonskim rajonie adnavili kapličku, jakuju źnios pjany kiroŭca. Ale nie tak4

«Vusy Mulavina» i «Krynž Jeŭfrasińni»: błohier AjCiBarada zrabiŭ Alias pa-biełarusku5

U Łatvii rezka pavialičyŭsia zbožžavy tranzit ź Biełarusi. Za dzieviać miesiacaŭ u 913 razoŭ bolš, čym za ŭvieś minuły hod13

U Rasii raźbiŭsia stratehičny bambardziroŭščyk Tu-9518

Žančyna sprabavała patajemna pravieźci ŭ Biełaruś piać ekzatyčnych jaščarak1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Adzin ź piłotaŭ sprabavaŭ nakiravać samalot u ziamlu, druhi pieraškodziŭ hetamu. Dramatyčnyja padziei na borcie z Dubaja ŭ Tel-Aviŭ11

Śvietabnoŭlena, dapoŭniena11

Adzin ź piłotaŭ sprabavaŭ nakiravać samalot u ziamlu, druhi pieraškodziŭ hetamu. Dramatyčnyja padziei na borcie z Dubaja ŭ Tel-Aviŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić