Mierkavańni4949

Šrajbman adkazaŭ Knyroviču: Jak pry takim padychodzie možna ličyć siabie biełaruskim palitykam?

U novym vypusku jutub-kanała «Mnie taksama nie padabajecca» błohier i pradprymalnik Alaksandr Knyrovič zrabiŭ rezanansnuju zajavu: jon za toje, kab «biełarusy mieli mahčymaść jeździć u «Akropalis», ale jamu «nie škada ludziej, jakija stajać na miažy, zusim nie škada». Arciom Šrajbman adreahavaŭ na heta.

 Arciom Šrajbman

Šrajbman uzhadvaje, što jon niadaŭna kazaŭ pra kryzis identyčnaści biełaruskich demsiłaŭ, što ŭžo nie zaŭsiody i nie ŭsim zrazumieła, kaho jany pradstaŭlajuć i za čyje intaresy zmahajucca. 

«I tut Alaksandr Knyrovič bliskuča prailustravaŭ, što ja mieŭ na ŭvazie», — piša jon. 

Šrajbman dadaje, što pakolki Alaksandr — adzin ź lidaraŭ adnaho sa śpisaŭ na vybarach u Kaardynacyjnuju radu, to jaho možna nazyvać palitykam, «navat niahledziačy na taki navatarski padychod da baraćby za hałasy vybarščykaŭ». 

«Hety vypusk «Mnie taksama nie padabajecca» byŭ cikavym z punktu hledžańnia roznych viektaraŭ empatyi ŭdzielnikaŭ prahramy. U kahości bolš empatyi da biełarusa, jaki staić na miažy ŭ sutačnaj čarzie, kab, naprykład, ubačyć svaich dziaciej i ŭnukaŭ, jakija nie mohuć viarnucca ŭ krainu, abo vydychnuć ad zmroku ŭnutry krainy, ci navat prosta pavandravać.

I pazicyja takoha biełarusa — praz čarhu racyjanalizujecca, biarecca jak punkt adliku, jak lehitymny intares, za prava na realizacyju jakoha biełaruski palityk u emihracyi pavinien zmahacca. 

U kahości bolš empatyi da jeŭrapiejskaha biurakrata abo polskaha konsuła. Mienavita ŭ ich stanovišča chočacca ŭvajści, jany stanoviacca «svaim bokam», ich dziejańni abo biaździejnaść treba racyjanalizavać.

Heta značyć hieapalityčny kantekst, ahulny padychod da ŭsich biełarusaŭ i ŭsiakija słužbovyja abmiežavańni z žyćcia jeŭrapiejskaha čynoŭnika stanoviacca tym punktam adliku, zychodziačy ź jakoha chočacca rastłumačyć novuju realnaść biełarusam unutry krainy, jakija ŭsio nijak hetuju realnaść nie zrazumiejuć, i jakich, adpaviedna, nie škada, jakija pavinny paciarpieć, raz užo apynulisia pa toj bok rova. 

Razumieć, uličvać i ŭmieć rastłumačyć abiedźvie hetyja pazicyi — narmalna, i navat nieabchodna. Nakiroŭvać svaju empatyju ŭ bok ad biełarusaŭ, a nie da biełarusaŭ — taksama naturalna dla niejkaj častki emihrantaŭ. Składana šmat hadoŭ asacyjavać siabie z tymi, chto daloka, a nie z tymi, chto blizka.

Ale praciahvać pry takim padychodzie ličyć i pazicyjanavać siabie biełaruskim palitykam, heta značyć vyraźnikam intaresaŭ choć niejkaj značnaj kolkaści biełarusaŭ — voś što ŭražvaje majo ŭjaŭleńnie», — piša Šrajbman.

@nashanivanews Biełarusy stajać u katastrafičnych čerhach na miažy #briest #hranica #očieried́ #biełaruś #biełaruskajamova #biełaruśnovosti #biełorusyvpolšie #biełorusy ♬ DESTRUCTION - SCXR SOUL & NONTHENSE

Kamientary49

  • Vład
    06.05.2024
    [Red. vydalena]
  • Pro
    06.05.2024
    [Red. vydalena]
  • Tak
    06.05.2024
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Usie naviny →
Usie naviny

Tadžykskija dzieci vitali Łukašenku pa-biełarusku. Jon pačyn nie padtrymaŭ VIDEA29

Cichanoŭskaja biez dramatyzacyi i z uśmieškaj prakamientavała rašeńnie ŭładaŭ Litvy źmianić formu jaje achovy10

Da krain, jakija błakujuć pryniaćcie novaha pakieta sancyj ES suprać Rasii, dałučyłasia Aŭstryja

U byłoha piłota «Formuły-1» zabrali pravy za luboŭ da chutkaj jazdy1

Takarčuk: Cichanoŭski paprasiŭ mianie nie havaryć pra jaho na maim kanale18

Milicyjaniery pravieryli fiekalii z rolika ŭ sacsietkach. Pryjšli da vysnovy, što jany niesapraŭdnyja9

Rejs «Biełavija» ź Minska ŭ Antalju ekstranna pryziamlaŭsia ŭ Saratavie1

Vialiki kancertny tur chip-chopierki Mejbi Bejbi pad pahrozaj zryvu

Vieteran «SVA» i były čynoŭnik Smalenščyny zažyva zhareŭ u aŭtadomie ŭ svoj dzień narodzinaŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany Alaksandr Šakucin5

Aryštavany Alaksandr Šakucin

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić