Ekanomika

Kolki sapraŭdy zarablajuć biełaruskija daktary? Spytali ŭ ich

Padčas niadaŭniaha vizitu ŭ Hrodna Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što daktary ŭ Biełarusi zarablajuć da dziesiaci tysiač rubloŭ i paraŭnaŭ ich zarobak z prezidenckim. A ministr achovy zdaroŭja ahučyŭ, što siaredni zarobak u halinie składaje 2800 rubloŭ. «Naša Niva» pahutaryła ź miedykami pra toje, kolki jany atrymlivajuć nasamreč.

2800 rubloŭ, kažuć surazmoŭcy, doktar ahulnaj praktyki moža atrymać, kali pracavać na paŭtary staŭki. Fota: «Naša Niva»

Vuzkija śpiecyjalisty zarablajuć mienš

Apytanyja nami miedyki nazyvajuć nastupnyja ličby. Doktar ahulnaj praktyki (byłyja terapieŭty) u paliklinicy atrymlivaje kala 2000 rubloŭ na ruki, kali pracuje na poŭnuju staŭku.

Kali brać 1,5 staŭki, to vychodzić u rajonie 2800 rubloŭ. Doktar ź vialikim stažam, jaki pracuje na paŭtary staŭki i biare dziažurstvy, razam z premijaj moža zarabić i 3 tysiačy.

Kudy mienš zarablajuć miedsiostry. Na staŭku maładyja śpiecyjalisty atrymlivajuć kala 800-900 rubloŭ na ruki. Miedsiastra, jakaja pracuje ŭ kabiniecie fizijaterapii, zarablaje 1200 rubloŭ, pakolki atrymlivaje kampiensacyju za škodnyja ŭmovy pracy.

Vuzkija śpiecyjalisty ŭ paliklinikach atrymlivajuć krychu mienš, čym daktary ahulnaj praktyki — kala 1800-1900 rubloŭ «čystymi», kali pracavać na adnu staŭku.

Miedsiostry i inšy piersanał paliklinik i balnic tradycyjna zarablajuć mieniej. Fota: «Naša Niva»

Zarobki pa 4-5 tysiač rubloŭ majuć zahadčyki adździaleńniaŭ, hałoŭnyja daktary abo daśviedčanyja chirurhi, jakija šmat pracujuć i biaruć dadatkovyja dziažurstvy.

Zredku sustrakajucca i bolš vysokija zarpłaty. Naprykład, miedycynski centr «Łade» šukaje hałoŭnaha doktara, jaki budzie zahadvać miedcentram. Takomu śpiecyjalistu pryvatnaja miedustanova hatovaja płacić ad 6 tysiač rubloŭ na ruki.

Fota: skrynšot z sajta rabota.by

«Zarobki sapraŭdy vyraśli»

Jak rastłumačyŭ «Našaj Nivie» adzin ź miedykaŭ, zarobki daktaroŭ u Biełarusi apošnim časam sapraŭdy pavialičylisia. Śpiecyjalist źviazvaje heta z dvuma faktarami:

«Pa-pieršaje ŭ nas isnuje adčuvalny niedachop kadraŭ, pakolki za apošnija niekalki hadoŭ šmat daktaroŭ źjechali za miažu. Tamu vyhladaje, što Ministerstva achovy zdaroŭja sapraŭdy namahajecca trymać zarobki na bolš-mienš hodnym uzroŭni, kab mienš lekaraŭ zadumvałasia pra adjezd za miažu.

Ciapier, kali doktar moža zarablać pad 1000 dalaraŭ u Biełarusi, to achvotnych źjechać z ekanamičnych mierkavańniaŭ stanovicca mienš», — tłumačyć surazmoŭca.

Pry hetym śpiecyjalist adznačaje, što na niedachop kadraŭ u peŭnaj stupieni paŭpłyvali i palityčnyja represii.

«Z ekanamičnych mierkavańniaŭ źjazdžali ŭ asnoŭnym maładyja śpiecyjalisty, nie starejšyja za 40 hadoŭ. Ale paśla 2020 hoda rabotu zhubili i śpiecyjalisty ź vialikim stažam, bo ŭ takich vypadkach (kali zaŭvažany ŭ pratesnaj dziejnaści. — NN) nichto nie hladzić na ŭzrost, pasadu, kvalifikacyju i dośvied pracy».

Dziakuj pandemii?

Inšy čyńnik, jaki na dumku doktara paŭpłyvaŭ na rost zarobkaŭ u miedykaŭ, — kavidnyja nadbaŭki, jakija vypłačvali kala dvuch hadoŭ.

Kavidnyja nadbaŭki da zarobkaŭ miedykaŭ byli adčuvalnyja. Fota: «Naša Niva»

«Navat u tych, chto nie pracavaŭ niepasredna ŭ «čyrvonych zonach», byli peŭnyja dapłaty, bo tyja ž terapieŭty mieli šmat kantaktaŭ z chvorymi na kavid, tamu ŭ ich taksama ŭ toj čas byli vielmi hodnyja pa biełaruskich mierkach zarobki.

Vyhladaje, što ŭłady zrazumieli, što mohuć dazvolić sabie płacić bolš, tamu i pašli na taki krok. U vyniku pavyšeńnie zarobkaŭ paśla admieny kavidnych nadbavak dapamahło nivieliravać roźnicu ŭ zarpłatach.

Lekary padčas pandemii ŭžo pryzvyčailisia narmalna zarablać, tamu viartańnie na papiaredni ŭzrovień vyklikała b vialikuju niezadavolenaść», — miarkuje surazmoŭca.

Pry hetym, pa jaho słovach, razam z pavyšeńniem zarobkaŭ padrasła i nahruzka. Ad miedykaŭ pačali patrabavać bolš, značna pačaścilisia roznaha rodu pravierki.

Jašče adna mahčymaść zarablać hodna — brać dadatkovyja hadziny pryjomu ŭ pryvatnych miedycynskich centrach. Mnohija zapatrabavanyja śpiecyjalisty tak i robiać. Pracujuć na 0,5 staŭki ŭ dziaržaŭnaj ustanovie i dabirajuć nahruzku ŭ pryvatnych, bo hadzina pracy tam apłačvajecca lepiej.

Čytajcie taksama:

«Da 10 tysiač rubloŭ. Prezidencki zarobak». Łukašenka raskazaŭ, kolki zarablajuć miedyki

«Kraina hublaje ludziej z vysokimi dachodami». Što adbyvajecca ŭ biełaruskaj ajcišcy

Balnicy ŭ Biełarusi zakryvajucca, ale lekaraŭ stała bolš

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ciemnaskury student u Minsku paskardziŭsia Łukašenku na darahuju koka-kołu. Užo vybačaŭsia, ale milicyja im zacikaviłasia6

Ciemnaskury student u Minsku paskardziŭsia Łukašenku na darahuju koka-kołu. Užo vybačaŭsia, ale milicyja im zacikaviłasia

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadomaj pryčyna, pa jakoj zabaranili śpiektakl «Siostry Hrym» u staličnym Teatry lalek4

Biełarusy pikietavali pasolstva Hiermanii ŭ Vilni, patrabujučy pakarańnia dla sadysta Šynvize8

Śviatar Alaksandr Kuchta pryznaŭsia, što supracoŭničaje z «Bajsołam», i raskazaŭ, jak pracuje heta arhanizacyja5

Minhandlu vypadkova źliło dakumient, u jakim pakazała, jak i za što naličvaje premii12

Łukašenka daručyŭ Hałoŭčanku dapracoŭvać prahramu sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia na nastupnuju piacihodku3

Prakopjeŭ pra skandał vakoł Stryžaka: Nie treba kožny vypadak drennych manier analizavać praz hiendar. Heta pašlacina, jano pieraškadžaje pieramahčy Pucina18

Sud Babrujskaha rajona pryznaŭ «ekstremisckim» sajt Rady ministraŭ Paŭnočnych krain

Łukašenka raskrytykavaŭ ptuškafabryki za parušeńnie sanitarnych normaŭ. A sam chadziŭ pa adnoj ź ich z Umkam8

Minski «Kamvol» nie pracuje, i pry hetym u jaho naźbirałasia 200 miljonaŭ daŭhoŭ9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ciemnaskury student u Minsku paskardziŭsia Łukašenku na darahuju koka-kołu. Užo vybačaŭsia, ale milicyja im zacikaviłasia6

Ciemnaskury student u Minsku paskardziŭsia Łukašenku na darahuju koka-kołu. Užo vybačaŭsia, ale milicyja im zacikaviłasia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić