Śviet11

Hramadzianie Šviejcaryi vykazalisia za «trynaccatuju piensiju»

Šviejcarcy prahałasavali za dadatkovyja vypłaty piensijanieram i adchilili pavyšeńnie piensijnaha ŭzrostu.

Pa vynikach ahulnanarodnaha refierendumu ŭ Šviejcaryi, jaki prajšoŭ u niadzielu, 58,2% hramadzian vykazalisia za dadatkovyja vypłaty piensijanieram — tak zvanuju «trynaccatuju piensiju», piša Deutsche Welle.

Zakonaprajekt ab vypłatach pa anałohii z «trynaccataj zarpłataj», jakuju atrymlivajuć rabotniki ŭ Šviejcaryi i mnohich inšych krainach Jeŭropy, łabiravali miascovyja prafsajuzy i levyja partyi. Jaŭka na hałasavańni pa ŭsioj krainie skłała 58%.

Hałasavańnie na refierendumach u Šviejcaryi patrabuje taho, kab za źmieny vykazalisia nie prosta bolšaściu hałasoŭ pa krainie, ale ŭ bolšaści z 26 kantonaŭ krainy, adznačajuć ŚMI.

«Trynaccatuju piensiju» padtrymali ŭ 16 kantonach z 26 — heta pieršy vypadak u Šviejcaryi, kali prafsajuzam udałosia za košt pramoj demakratyi damahčysia realizacyi prapanovy, jakaja praduhledžvaje pavieličeńnie dziaržvydatkaŭ.

Siaredniaja miesiačnaja piensija ŭ respublicy składaje 2450 šviejcarskich frankaŭ (kala 2470 jeŭra) dla adzinokich i 3675 frankaŭ (kala 3854 jeŭra) dla par. Pry hetym Šviejcaryja — adna z samych darahich krain śvietu.

Šviejcarcy nie padtrymali pavyšeńnie piensijnaha ŭzrostu

Suprać novych vypłat vystupaŭ urad Šviejcaryi. Ułady ličać, što heta zapatrabuje dadatkovych biudžetnych vydatkaŭ u pamiery bolš za 4 młrd šviejcarskich frankaŭ u hod i moža pastavić pad pahrozu stabilnaść sacyjalnaj sistemy. Prychilnikam reformy ŭdałosia mabilizavać pratestny elektarat, adznačajuć ekśpierty.

Adnačasova z pytańniem ab «trynaccataj piensii» na refierendum była vyniesiena prapanova ab pavyšeńni piensijnaha ŭzrostu ŭ Šviejcaryi. Moładzievaje adździaleńnie Svabodnaj demakratyčnaj partyi prapanavała pavysić uzrost vychadu na piensiju na hod — z 65 da 66 hadoŭ, a zatym pryviazać jaho da praciahłaści žyćcia. 74,7 adsotka hramadzian prahałasavali suprać hetaj idei.

Charakterna, što papiaredni refierendum pa pytańni piensijnaha ŭzrostu ŭ Šviejcaryi prachodziŭ tolki za paŭtara hoda da ciapierašniaha — u vieraśni 2022 hoda kraina prahałasavała za toje, kab pavysić piensijny ŭzrost dla žančyn na adzin hod, z 64 da 65 hadoŭ. Mužčyny ŭ Šviejcaryi taksama vychodziać na piensiju ŭ 65 hadoŭ.

Dla paraŭnańnia, u Niamieččynie piensijny ŭzrost pavyšajecca pastupova z 2012 hoda i da 2031 hoda dasiahnie 67 hadoŭ. U Biełarusi piensijny ŭzrost u žančyn pavysili da 58 hadoŭ, dla mužčyn da 63 hadoŭ.

U cełym, u Šviejcaryi nie zanadta časta pravodziacca reformy ŭ sistemie piensijnaha saczabieśpiačeńnia — «trynaccataja piensija» stała pieršaj takoj reformaj za apošnija dziasiatki hadoŭ. Ale ŭ inšych ekanamičnych śfierach šviejcarcy nie zaŭsiody padtrymlivajuć «levyja» idei — da prykładu, u 2016 hodzie hramadzianie admovilisia ad idei ŭviadzieńnia bazavaha biezumoŭnaha dachodu.

Kamientary1

  • Maksim Dizajnier
    04.03.2024
    Vsie taki probili dno. Snačała sobiraliś razdavať po 2000 jevro prosto tak každomu darmojedu s pasportom, no v itohie riešili dobaviť piensiju, kotoraja v Šviejcarii itak odna iz samych vysokich v mirie. A vy dalšie choditie na zavodiki i skupajtie dalary.

Ciapier čytajuć

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?7

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

Usie naviny →
Usie naviny

Jeŭrasajuz na pieramovach z Rasijaj choča patrabavać vyvadu vojskaŭ ź Biełarusi16

Kryptakartkami nieŭzabavie možna budzie raspłačvacca ŭ zvyčajnych kramach4

«Aburajucca tolki biełarusy». Bolšaja častka 100‑tysiačnaha polskaha horada ŭ marazy zastałasia biez aciapleńnia11

U Zasłaŭi tratuary pieratvarylisia ŭ koŭzanku. Kamunalniki razvodziać rukami4

Hanna Huśkova niezadavolenaja, jak jaje sudzili na Alimpijadzie. Kazieka: Usio narmalna4

Enierhietyki pakazali, jak vyhladajuć stvoranyja imi damy dla busłoŭ FOTAFAKT

Pradstaŭniki Ukrainy i Rasii sustrelisia asobna paśla zaviaršeńnia trochbakovych pieramoŭ u Ženievie1

U Polščy chočuć uskładnić atrymańnie karty palaka. Što pamianiajecca?12

Čamu Ukraina idzie na abvastreńnie adnosin z Łukašenkam? Zapytali ŭ Ihara Kizima5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?7

U Minsku budujuć novaje «Akreścina» ŭ hłuchoj pramzonie. A što budzie sa starym?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić