Śviet

Ekołahi źviarnulisia da Papy Franciška ź niezvyčajnaj prapanovaj

Ekałahičnaja arhanizacyja Sustainable Earth Eating źviarnułasia da Papy Franciška z zaklikam adnavić u Kaściole abaviazak ustrymańnia ad miasa pa piatnicach.

Papa Francišak. Fota: Andrew Medichini / AP

Kampanija Sustainable Earth Eating («Ustojlivaje pajadańnie Ziamli») vyrašyła źviarnucca da Papy Franciška, bo viadoma, što pantyfik zakłapočany ekałahičnymi prablemami. U 2015 hodzie vyjšła encyklika «Laudato si», u jakoj jon zaklikaje da achovy navakolnaha asiarodździa, piša catholic.by.

«Zhadanaja arhanizacyja vystupaje za ŭstojlivuju vytvorčaść praduktaŭ charčavańnia, i ŭ staŭleńni Papy da ekałohii jana ŭbačyła mahčymaść źmianić charčovyja zvyčki va ŭsim śviecie. Havorka idzie pra post u piatnicu, jaki źjaŭlajecca daŭniaj tradycyjaj kaścioła, pavodle jakoj vierniki ŭstrymlivalisia ad užyvańnia miasa ŭ jakaści formy pakajańnia.

Niahledziačy na ​​toje, što, zhodna z kananičnym pravam, admova ad užyvańnia miasa pa piatnicach nikoli nie admianiałasia, z 1966 hoda miascovyja jepiskapaty mohuć uvodzić pryncyp, pavodle jakoha kožny viernik maje mahčymaść vyznačycca z formaj piatničnaha pakajańnia.

Heta značyć, što ŭ hetyja dni nieabaviazkova admaŭlacca ad užyvańnia miasa. Naprykład, možna admovicca ad užyvańnia kavy, kali čałaviek pje jaje štodzionna.

Pavodle praviedzienych u 2022 hodzie Kembrydžskim univiersitetam daśledavańniaŭ, u Vialikabrytanii tolki 25 pracentaŭ miascovych katolikaŭ ustrymlivałasia ad spažyvańnia miasa pa piatnicach.

Cikava, što ich rašeńnie dazvoliła skaracić vykidy vuhlakisłaha haza na 55 tys. ton u hod.

Arhanizacyja Sustainable Earth Eating źviarnułasia da pantyfika z prośbaj adnavić abaviazak ustrymańnia ad miasa pa piatnicach u kaściole, kab paŭpłyvać na navakolnaje asiarodździe i paspryjać źmienie charčovych zvyčak ludziej va ŭsim śviecie.

«Piatnicami bieź miasa Papa Francišak moža natchnić miljony katolikaŭ i ludziej va ŭsim śviecie pierajści na dyjetu, jakaja budzie bolš łahodnaj dla našaj płaniety», — kaža Džejn DeMaryns, hienieralny dyrektar SEE.

«Viartańnie katalickim kaściołam abaviazku ŭstrymańnia ad miasa pa piatnicach było b mahutnym simvałam adzinstva i vializnym krokam da abarony našaj płaniety. My zaachvočvajem Papu razhledzieć hetuju prapanovu, kali jon rychtujecca pryniać udzieł u štohadovaj klimatyčnaj sustrečy AAN IPCC», — kaža Džejn Demaryns.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?19

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?

Usie naviny →
Usie naviny

ZŠA papiaredzili krainy Piersidskaha zaliva pra mahčymyja ŭdary pa Iranie paśla vybaraŭ — WSJ4

U Rasii paśla ataki dronaŭ zahareŭsia chimzavod «Azot». Jon pastaŭlaje syravinu dla vytvorčaści vybuchoŭki1

«Paśla pieršaha zabojstva ź im raźviałasia žonka». Što viadoma pra šmatdzietnaha Siarhieja sa Stolinskaha rajona, jaki paśla vyzvaleńnia z kałonii zabiŭ troch čałaviek3

Łukašenka anansavaŭ novuju amnistyju, pieradusim dla žančyn8

Zialenski: Rasija ŭpieršyniu nastrojenaja na surjoznuju razmovu ŭ Abu-Dabi, a ZŠA prapanujuć Maskvie «ekanamičny šlub»

U palitźniavolenaj žurnalistki Volhi Radzivonavaj pamierła mama

Aryna Sabalenka nazvanaja samaj zapatrabavanaj spartsmienkaj dla rekłamadaŭcaŭ

MZS Litvy adkazaŭ na zvarot z najezdam na Cichanoŭskuju26

U Minsku pačali znosić pryvatnyja damy na Arłoŭcy — źjavilisia ščymlivyja kadry19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?19

Što viadoma pra 18‑hadovuju biaspraŭnicu Dzijanu, jakaja razam z dvuma siabrami raźbiłasia ŭnačy ŭ Vilejskim rajonie?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić