Stalica Danii pryznanaja samym «zialonym» horadam z 30 jeŭrapiejskich stalic. Takija źviestki rejtynhu, apublikavanaha brytanskaj daśledčaj hrupaj The Economist Intelligence Unit, paviedamlajuć infarmahienctvy.
Śledam za Kapienhahienie ŭ śpisie iduć: Stakholm, Osła, Viena i Amsterdam. U siaredzinie apynulisia Bierlin, Paryž i Łondan. Zamykajuć śpis Białhrad (27 miesca), Bucharest (28), Safija (29) i Kijeŭ (30).
Pry padrychtoŭcy rejtynhu ŭličvalisia 30 pakazčykaŭ. U pryvatnaści, źviartałasia ŭvaha na haradskuju palityku ŭ halinie abarony navakolnaha asiarodździa, karystańnie žycharoŭ hramadskim transpartam, vydatki vady i enierhii na adzinku vyrablenaj pradukcyi, vykidy vuhlakisłaha hazu na dušu nasielnictva, uzrovień druhasnaj pierapracoŭki adkidaŭ dy inšyja faktary.
Tak, u stalicy Šviecyi kancentrujecca samaja vialikaja ŭ Jeŭropie kolkaść «zialonych» aŭtamabilaŭ. Heta stała adnym z faktaraŭ, dazvolili pastavić Stakholm na pieršaje miesca ŭ katehoryi «Transpart». Razam ź Bierlinam Stakholm ŭznačalvaje i śpis haradoŭ, u jakich ŭzvodziacca dobra izalavanyja i efiektyŭnyja ŭ zachavańni enierhii budynki. Adnačasova daśledavańnie pakazvaje, što žychary Stakholma pa paraŭnańni z nasielnictvam inšych jeŭrapiejskich haradoŭ vykarystoŭvajuć ŭsio ž bolš enierhii, vady i stvarajuć bolš adkidaŭ.
Pa słovach ekśpiertaŭ, praktyčna ŭsie pradstaŭlenyja ŭ śpisie harady ŭžo raspracavali i pačali ŭkaraniać stratehiju palapšeńnia stanu ekałohii.
Kamientary