Vyjšła nastołka dla biełarusaŭ. Jana pra toje, što vy rabili i čaho nikoli nie rabili ŭ Biełarusi
Vydaviectva Gutenberg Publisher vypuściła nastolnuju hulniu «Ja nikoli nie». Hulnia prydumanaja dla darosłych dziela stvareńnia dobraha nastroju ŭ kampanii.

U kałodzie — 110 kartak, na kožnaj — važnaja detal z žyćcia bolšaści biełarusaŭ.
Udzielniki pa čarzie biaruć kartki i začytvajuć usłych. Tyja hulcy, chto chacia b adnojčy rabiŭ toje, što napisana na kartcy, niasuć «pakarańnie» (jakoje — vyrašycie ŭ kampanii) i dzielacca svaimi historyjami, jak heta było.

Kali nikoli hetaha nie rabili, prapuskajecie kruh, čakajecie nastupnaj kartki, a hetuju zapisvajecie ŭ svoj śpis «što zrabić u Biełarusi».
Hulnia chutka źjavicca ŭ Vilni, Varšavie, Urocłavie, ale zakazy praz sajt užo vysyłajuć pa śviecie.
-
Čamu chamieleony kruciać vačyma va ŭsie baki? Navukoŭcy rastłumačyli tajamnicu «fatahrafičnaha» pozirku
-
«Nafih vizy. Ja bolš nie budu jeździć u krainy, jakija nie zacikaŭlenyja ŭ turystach nastolki, što zakryvajuć miežy»
-
«Nivodnaja kraina ŭ XXI stahodździ nie zmoža dasiahnuć siaredniaj praciahłaści žyćcia ŭ 100 hadoŭ»
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
Kamientary