Vajna44

«Poŭnaja źviazda». Łuhanski apałčeniec praročyć katastrofu rasijskaj armii ŭ zimovych bajach

Raskručany rasijski błohier «Bajcovy kot Murz» — bajec bryhady «Prizrak» Andrej Marozaŭ — apublikavaŭ rospačny dopis ab prablemach rasijskich vajskoŭcaŭ i niekampietentnaści kamandavańnia. 

Skryn videa Minabarony RF

«Napieradzie zimoj nas čakaje piakielny źvizdiec. Nijakich značnych šancaŭ utrymać ciapierašni front nie budzie, i praciŭnik pra heta vydatna viedaje, kancentrujučy svaje siły tam, dzie jamu zručna i vyhadna. Ni pa adnym z punktaŭ, zabieśpiačeńnie jakich vyznačaje paśpiachovaść abarony, nijakaha prahresu niama, tolki rehres», — piša Marozaŭ.

Murz vajuje ŭ rasijskich siłach na Danbasie z 2014 hoda. Ën naležyć da bryhady «Prizrak», jakaja ŭvachodziła ŭ skład armii tak zvanaj «Łuhanskaj narodnaj respubliki».

Murz piša, što paśla pakidańnia Chiersona hramadskaść, zamiest taho, kab ćviaroza acanić situacyju, uziałasia z aktyŭnaj dapamohaj ŚMI, vajenkaraŭ i ŭsich inšych padručnych srodkaŭ vysmoktvać «pazityŭčyk» ź luboj «chieraty», jakaja čaściakom demanstruje situacyju naadvarot.

Pavodle jaho, zamoŭčvajecca katastrafičny snaradny hoład u artyleryi, tamu tankami zamianiajuć artyleryju na pastajannaj asnovie. Bo dla tankaŭ snarady «byccam by jašče jość».

«U realnaści takaja stralba — ekstrannaja časovaja miera ŭ situacyi, kali treba razava nakryć bujnuju navału praciŭnika, a artyleryi svabodnaj pad rukoj niama abo vykarystoŭvać jaje niemahčyma».

Takim čynam rasijskija tanki vypracoŭvajuć svoj resurs.

«Hładkastvolnyja tankavyja harmaty nie pryznačanyja dla taho, čym jany ciapier zajmajucca cełymi dniami, — dla bieśpierapynnaha zakidvańnia askiepkava-fuhasnymi snaradami pazicyj praciŭnika».

U toj ža čas artyleryja — niebajazdolnaja, nizkaprafiesijnaja.

«Ešałony bojeprypasaŭ, jakija palacieli ŭ nikudy pad uchvalnaje blekatańnie prapahandonaŭ», — piša błohier.

Taksama jon raspaviadaje, što rasijskaje kamandavańnie biez škadavańnia źniščaje svaju piachotu.

«Rasijskija vajskoŭcy vałodajuć niejmaviernym talentam pieratvarać luby pasiołak z paraj pasadak i śvinafiermaj u Vierden, dzie stočvajucca ŭłasnyja, a nie varožyja padraździaleńni».

Jon narakaje na adsutnaść narmalnaj radyjosuviazi ŭ rasijskaj armii i, jak nastupstva, — na prablemy z kiravańniem vojskami.

«Ničym bujniejšym za «reštki motastrałkovaha bataljona» va US RF kiravać jak adzinym arhanizmam nie mohuć», — piša błohier.

Mabilizavanych rasijskaje kamandavańnie honić na zaboj, bo «ŭ siłu adsutnaści narmalnych kamandnych kadraŭ i adsutnaści srodkaŭ suviazi, padraździaleńni prosta stvoranyja dla taho, kab pažyrać čałaviečy resurs i nie ŭjaŭlać saboj nijakaj bajavoj kaštoŭnaści».

Taksama błohier piša ab prablemach z vykarystańniem avijacyi, BPŁA, zabieśpiačeńniem armii, u tym liku i vysokimi technałohijami.

U toj ža čas łuhanski apałčeniec vysoka aceńvaje bajavuju padrychtoŭku ŭkrainskaj armii. Pavodle jaho, ukraincy hadami vučylisia pravilna vajavać. «U ich jość taktyka, u ich jość sistema prymianieńnia hetaha».

«Vučycca ŭ praciŭnika našaj armii zapadło, a miž tym hetaj viasnoj i letam praciŭnik prademanstravaŭ na Danbasie ŭsie nieabchodnyja składniki paśpiachovaj doŭhačasovaj abarony, jakaja papiła vielmi šmat kryvi našym vojskam.

Paŭtaru jašče raz — takoha ŭzroŭniu vajennaj niekampietentnaści prosta nie isnuje. Heta — naŭmysnaje škodnictva, sabataž i zdrada», — piša jon.

Błohier miarkuje, što napieradzie rasijskuju armiju čakaje horšaje. «Nijakich značnych šancaŭ utrymać ciapierašni front nie budzie, i praciŭnik pra heta vydatna viedaje, kancentrujučy svaje siły tam, dzie jamu zručna i vyhadna. Ni pa adnym z punktaŭ, zabieśpiačeńnie jakich vyznačaje paśpiachovaść abarony, nijakaha prahresu niama, tolki rehres, pryčym jaki sistemna zaachvočvajecca».

«Rasijskaj armii jaje kamandavańnie nie pakidaje anivodnaha šancu na pośpiech», — reziumuje jon.

Kamientary4

  • rom
    19.12.2022
    nu dyk moža para dať zadniuju!?? ato tolki vysnovy robiať! a dalej?
  • a.hto.tam.idze
    20.12.2022
    A jašče praz paŭhoda tavaryš Marozaŭ skaža, što kali zdradžvaŭ Radzimie, to nie dumaŭ, što ŭ Rasiei jon budzie žyć u HUŁAHu?
    Sardečna zaprašajem u ruzzki śviet!
  • Roma
    21.12.2022
    Tilki, ŝo zrozumiv, ŝo ja možu rozumiti biłoruśku movu

Ciapier čytajuć

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ28

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Na aŭkcyjonie ŭ Francyi pradali nošanuju škarpetku Majkła Džeksana2

Dziesiać łajfchakaŭ, jak palepšyć pracu pralnaj mašyny i lepš admyvać rečy6

Niekalki śviedkaŭ kažuć, što bieśpiłotnikaŭ na Minsk lacieła dva13

U jakija krainy dla biełarusaŭ najbolš darahija turystyčnyja vizy? Lidar niečakany2

Indyjskija daktary padčas padrychtoŭki pacyjentki da apieracyi vyjavili novuju hrupu kryvi

U Japonii paśla ziemlatrusu na bierah vykinuła niekalkich kitoŭ VIDEA1

Na Kamsamolskim voziery ŭ Minsku kancentracyja naftapraduktaŭ bolšaja za dapuščalnuju ŭ 4,2 raza3

Ci možna pravasłaŭnamu dasyłać dykpiki? «Kali jana sama prosić»11

Na sklapieńniach chrama ŭ Muravancy źjavilisia raskoliny5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ28

Łukašenka kaža, što prapanoŭvaŭ Zachadu «pieradać niekalki tysiač» palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić