Hramadstva

«Imiony pierapisvali ŭručnuju». Pasažyry raskazajuć ab prablemach na čyhuncy

Biełarusy sutykajucca z prablemami pry pasadcy na ciahniki. Źviestki pasažyraŭ pravadniki pierapisvajuć uručnuju, niekatorym vydajuć kvitki, zapoŭnienyja ad ruki.

Taki kvitok vypisali žycharcy Žłobina, jakaja jechała da Homiela. Fota: «Silnyje novosti»

Žančyna, jakaja jechała siońnia na ciahniku Minsk-Harodnia, raskazała, jak prachodziła pasadka na jaho.

«Pry pasadcy ludziej nie mahli pravieryć pa pašparcie, tamu što ŭ pravadnikoŭ adsutničali elektronnyja śpisy. Kolkaść pasažyraŭ, ich imiony — niedastupnyja.

U mianie elektronny kvitok, mnie pry pasadcy treba tolki pašpart pradjaŭlać. U hety raz ja pakazała, mianie zapisali. Spytali, jakoje ŭ mianie miesca (raniej, da ŭzłomu, mnie samoj jaho nazyvali). Pryjšłosia hladzieć elektronny kvitok i nazvać. Potym užo da mianie padychodzili i pytalisia pra numar kvitka», — raskazała adna z pasažyrak. 

Sam ciahnik vyjechaŭ svoječasova.

Pra takija ž prablemy raskazvajuć i pasažyry, jakija jechali ciahnikom na Homiel.

Paviedamlajuć taksama, što nielha apłacić kvitki bankaŭskaj kartkaj.

Na sajcie čyhunki papiaredžvajuć, što pakupka i viartańnie elektronnych kvitkoŭ praź internet časova niedastupnyja «pa techničnych pryčynach». Heta tyčycca ciahnikoŭ z numaravanymi miescami respublikanskich i mižnarodnych maršrutaŭ. Aformić kvitki na ich možna ŭ kasach.

Jak raskazavajuć «Našaj Nivie» ŭ stačkamie, prablema ŭ tym, što praz uzłom paškodžanaja aŭtamatyčnaja sistema kiravańnia «Ekspres», jakaja adkazvaje za kvitki. 

Učora byli i inšyja pałomki.

«Nie pracavała dyśpietčarskaja centralizacyja «Nioman». Paŭtary hadziny byli surjoznyja prablemy z rucham — usie jeździli pa telefonnych ukazańniach. Možna skazać, čyhunka pracavała na ručnym kiravańni», — dadajuć stačkamaŭcy.

Nahadajem, 27 lutaha paviedamlałasia pra chakierskuju ataku na Biełaruskuju čyhunku.

«Akcyi ździejśnienyja z salidarnaści z ukrainskim narodam i z metaj akazańnia jamu dapamohi ŭ vajnie suprać rasijskaha ahresara.

U vyniku fizična paškodžanyja pryłady sihnalizacyi, centralizacyi i błakiroŭki, a taksama kantaktnaja sietka. Častka abstalavańnia nie padlahaje adnaŭleńniu. Paralizavany ruch na niekalkich učastkach darohi», — zajaŭlała arhanizacyja byłych siłavikoŭ BYPOL.

Kamientary

Ciapier čytajuć

31‑hadovy rasijanin akruciŭ 17‑hadovuju biełarusku. Finał historyi strašny: turma za narkotyki, śmierć dziciaci, «SVA» i skradzienyja hrabavyja13

31‑hadovy rasijanin akruciŭ 17‑hadovuju biełarusku. Finał historyi strašny: turma za narkotyki, śmierć dziciaci, «SVA» i skradzienyja hrabavyja

Usie naviny →
Usie naviny

U Krasnajarskim krai Rasii siamikłaśnica z nažom napała na nastaŭnicu7

Rasijanin u Čarnahoryi rasstralaŭ u ciry troch čałaviek7

Rasijanie atakavali «šachiedami» pamiežny punkt Ukrainy z Rumynijaj1

U nievialikim anhlijskim horadzie na kłumbach «vysadzili» płastykavyja kvietki. I heta pryncypovaja pazicyja1

Dziasiatkam dzikoŭ finskija pamiežniki nie dajuć pierachodzić miažu Finlandyi i Rasii

Na vajnie suprać Ukrainy zahinuŭ były pamočnik Žyrynoŭskaha. Jaho proźvišča stała miemam2

Siaredniaja praciahłaść žyćcia ŭ Minsku składaje 77,9 hoda6

Samalot, jaki lacieŭ z Dubaja ŭ Biełaruś, sieŭ u aeraporcie Isłamabada praź niedachop paliva4

Pajezdki na taksi 1 vieraśnia mohuć padaražeć

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

31‑hadovy rasijanin akruciŭ 17‑hadovuju biełarusku. Finał historyi strašny: turma za narkotyki, śmierć dziciaci, «SVA» i skradzienyja hrabavyja13

31‑hadovy rasijanin akruciŭ 17‑hadovuju biełarusku. Finał historyi strašny: turma za narkotyki, śmierć dziciaci, «SVA» i skradzienyja hrabavyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić