Kultura

Pamior lehiendarny Anatol Kłyška. Pa jaho «Bukvary» vučylisia miljony biełarusaŭ

Sumnuju navinu paviedamiŭ u fejsbuku piśmieńnik Michaś Skobła.

«Pakinuŭ hety śviet Anatol Kłyška, pa čyim Bukvary vučylisia miljony biełarusaŭ.

Toj Bukvar (najvydatniejšy!) staŭ ci nie samaj tyražnaj biełaruskaj knihaj.

U paru majho školnictva jaho razavy nakład dachodziŭ da 150 000 asobnikaŭ.

37 hadoŭ prajšło-pramilhnuła, a ja i siońnia pomniu i ŭsie malunki bukvaroŭskija, i ŭsie teksty. «Chvošča, chvošča doždž, voŭk schavaŭsia ŭ chvošč. Chvost pad chvaščom, a sam pad daždžom»…

Dabradušny, zaŭsiody žyćciaradasny, pa-maładomu cikaŭny da ŭsiaho na śviecie spadar Anatol i na dziaviatym dziasiatku nie siadzieŭ skłaŭšy ruki. To daskanaliŭ svoj lehiendarny Bukvar (vychodzili novyja pieravydańni, ich było bolš za 40), to pierakładaŭ z aryhinała Marcyjała (asobnym zbornikam vyjšaŭ paru hadoŭ tamu), to daśledavaŭ žyćciovy i tvorčy šlach svajho ŭlubionca Valancina Taŭłaja (dla sieryi «Biełaruski knihazbor»).

16 krasavika Anatolu Kanstancinaviču spoŭniłasia b 86… Śvietłaja pamiać ruplivamu tvorcu i vialikamu Nastaŭniku».

Anatol Kłyška naradziŭsia 16 krasavika 1935 hoda ŭ vioscy Daniejki (ciapier Baranavicki rajon Bresckaj vobłaści) ŭ sialanskaj siamji. Skončyŭ fiłfak BDU, pracavaŭ u LiMie, «Połymi», u Ministerstvie adukacyi BSSR. Byŭ siarod stvaralnikaŭ Tavarystva biełaruskaj movy.

Svoj «Bukvar» jon skłaŭ u 1969 z ulikam apošnich dasiahnieńniaŭ psichołaha-piedahahičnaj navuki. 

Pisaŭ taksama prozu dla dziaciej, pierakładaŭ. U pryvatnaści, pierakłaŭ z hrečaskaj movy «Novy Zapaviet».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj38

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj

Usie naviny →
Usie naviny

Hetaja aktrysa atrymała najbolš «Oskaraŭ» u historyi — ale nikoli nie prychodziła ich atrymlivać3

U Varšavie siońnia vialiki Marš da Dnia Voli, paniasuć 330‑mietrovy bieł-čyrvona-bieły ściah10

Ciapier viadoŭcam treveł-šou «Aroł i reška» možna stać za hrošy. Kolki treba zapłacić?1

Stali viadomyja troje sudździaŭ, jakija buduć raźbirać u Haazie situacyju ŭ Biełarusi4

Vice-ministr zamiežnych spravaŭ Polščy: My nikoli nie pahodzimsia na Biełaruś jak častku ruskaha śvietu14

Eks-premjer Litvy: Łukašenka ŭjaŭlaje, što złaviŭ Boha za baradu10

Rubia i Kałas abmianialisia rezkimi zajavami nakont Ukrainy4

Sparyš pajšoŭ da litoŭskich radykałaŭ hramić Cichanoŭskuju. U vyniku vysłuchaŭ pra «biełaruski nacyzm» i «pravasłaŭny zbrod»82

U Minsku pahruzčyk-ekskavatar urezaŭsia ŭ pasažyrski aŭtobus

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj38

Źmicier Daškievič skazaŭ, što treba rabić biełarusam zaraz, kab kraina stała svabodnaj i niezaležnaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić