Ułada3333

Łušč, Ahafonaŭ, Mirsalimava — «ruski śviet» pasprabuje praleźci ŭ parłamient

Staršynia ruchu «Hramadzianskaja zhoda» Arciom Ahafonaŭ abviaściŭ ab svaim rašeńni bałatavacca ŭ Pałatu pradstaŭnikoŭ. Ahafonaŭ pojdzie pa Asipovickaj vybarčaj akruzie.

Chto taki Ahafonaŭ? Aktyvist naradziŭsia ŭ 1976 hodzie ŭ horadzie Zajsan na kazachstanska-kitajskaj miažy. U Biełaruś pierabraŭsia ŭ 1996 hodzie. Žyŭ u Słaŭharadzie, paśla ŭ Asipovičach. Byŭ aktyvistam Abjadnanaj hramadzianskaj partyi, navat uznačalvaŭ Minskuju abłasnuju arhanizacyju, uvachodziŭ u kamandu Jarasłava Ramančuka. Pierałom u śviadomaści Ahafonava adbyŭsia paśla padziej u Krymie i ŭschodzie Ukrainy, kali jon padtrymaŭ rasijskuju ahresiju.

Z taho času jon adzin z aktyŭnych prychilnikaŭ «ruskaha śvietu» ŭ Biełarusi.

«Moj ruski śviet — uva mnie. Jon pryjšoŭ tudy z kałychanki, jakuju mama śpiavała na ruskaj movie, ź luboŭju da rodnaj pryrody, z razumieńniem siabie spadčyńnikam ruskaj kultury i ruskaj cyvilizacyi, jakija ja i majo pakaleńnie pavinny raźvić i pieradać naščadkam», — tak pisaŭ Ahafonaŭ.

U pačatku 2017 hoda Ahafonaŭ razam z achoŭnikam Jaŭhienam Kanstancinavym (viadomy pa mutnaj historyi z navapołackim ślesaram Andrejem Hajdukovym, jakoha abvinavačvali ŭ špijanažy) zasnavali ruch «Hramadzianskaja zhoda». Mabyć, ličyli, što praz strukturavanuju arhanizacyju budzie praściej atrymać padtrymku z boku Maskvy.

Na siońnia Kanstancinaŭ bolš nie źjaŭlajecca sustaršynioj arhanizacyi. Pa infarmacyi «NN», jany nie syšlisia z Ahafonavym praz staŭleńnie da savieckaj spadčyny. Ahafonaŭ razhladaje čas SSSR jak pieryjad, jaki nie pavinien być vodaraździelnym miž ludźmi padobnych pohladaŭ, u Kanstancinava ž inšaja pazicyja, jon ličyć SSSR niesvabodnaj dziaržavaj i krytykuje toj čas.

Čamu Ahafonaŭ idzie ŭ deputaty? «Ja dastatkova daŭno ŭ palitycy. Udzieł u vybarach — adna z hałoŭnych padziejaŭ u kalendary luboha palityka. Heta dazvalaje trymać ruku na pulsie padziej, mieć bolš ščylny kantakt ź ludźmi. Plus da ŭsiaho — heta mahčymaść danosić pazicyju našaj struktury», — skazaŭ «NN» Ahafonaŭ.

Arciom Ahafonaŭ — nie adziny vyłučeniec ad «Hramadzianskaj zhody». U Viciebsku pra svoj namier bałatavacca zajaviła Elvira Mirsalimava. Pohlady Mirsalimavaj jašče bolš adyjoznyja, čym u taho ž Ahafonava.

Naprykład, jana ličyć, što «nacyjanalisty ckujuć rodnuju dla biełaruskich hramadzian ruskuju movu». Dadaje, što «nacyjanalizm — heta krok da straty suviereniteta». A jašče Mirsalimava adkrytaja prychilnica Stalina.

Baćka Mirsalimavaj Eldar rodam z Rasii, ale pierajechaŭ pracavać u Biełaruś.

Mirsalimava źjaŭlajecca arhanizatarkaj «Bieśśmiarotnaha pałka» ŭ Viciebsku. Heta takaja akcyja, jakuju stała vykarystoŭvać rasijskaha prapahanda ŭ metach demanstracyi pieravahaŭ «ruskaha śvietu». Taksama Elvira biare ŭdzieł u cmianych arhanizacyjach nakštałt ruchu «Sajuz», jaki zasnavaŭ rasijski palityk-aŭtsajdar Siarhiej Baburyn.

Mirsalimava i Siarhiej Łušč (sprava) na adnoj kanfierencyi.

«NN» źviartałasia da spadaryni Mirsalimavaj z prośbaj pra intervju nakont jaje ŭdziełu ŭ vybarach, ale atrymała admovu.

Pa niekatorych źviestkach, Ahafonaŭ i Mirsalimava płanavali vyłučacca ad kišennaj Partyi pracy i spraviadlivaści (PPS), jakuju ŭznačalvaje Vasil Zadniaprany.

Zadniapranaha navat deputat-«kazak» Mikałaj Ułachovič abvinavačvaŭ, što toj źjaŭlajecca častkaj «ruskaha śvietu» ŭ Biełarusi.

Darečy, asobu Zadniapranaha na minułych parłamienckich vybarach aktyŭna padtrymlivaŭ «baciuška sa svastykaj» Kanstancin Burykin. Ulotki Zadniapranaha navat byli raźviešany ŭ carkvie ŭ Hatavie.

Ahafonaŭ paćvierdziŭ «NN», što padavaŭ zajavu na ŭstupleńnie ŭ PPS, ale nie viedaje, ci jaje zadavolili. Jon abviarhaje infarmacyju, što budzie bałatavacca ad hetaj palityčnaj siły. «Ja pajdu jak niezaležny kandydat», — skazaŭ jon «NN». Ci budzie jon siabie pazicyjanavać jak prarasijski palityk? «Jak prychilnik družby z Rasijaj», — raskazaŭ Ahafonaŭ.

Pa infarmacyi «NN», sapraŭdy płanavałasia, što Ahafonaŭ i Mirsalimava buduć vyłučanyja ad PPS, ale partyja ci to sama pieradumała, ci to «pieradumali» za jaje.

Toje, što arhanizacyi Zadniapranaha blizkija pohlady Ahafonava i Mirsalimavaj, možna mierkavać chacia b sa staronki partyi Ukantakcie. Tam aktyŭna pierapoščvajuć supołku «Adekvatny Viciebsk», stvorany prychilnikami «ruskaha śvietu».

Taksama jość vialikaja imaviernaść, što na vybarach budzie bałatavacca kiraŭnik arhanizacyi «Rumoł» (Ruś maładaja) Siarhiej Łušč. U minułym jon prytrymlivaŭsia nieapahanskich i nieanacysckich pohladaŭ, źjaŭlaŭsia vołchvam antysiemickaj siekty «Jež schron słavien». Praź niejki čas Łušč pierafarbavaŭsia i staŭ prasoŭvać intaresy Rasii ŭ našaj krainy, razdavać na 9 Maja hieorhijeŭski stužki, iści ŭ pieršych šerahach u šeści «Bieśśmiarotnaha pałka».

Łušč pakul publična nie abviaščaŭ pra svoj namier bałatavacca. Budzie cikava panazirać, ci projdzie etap rehistracyi choć chtości ź niešmatlikich prychilnikaŭ «ruskaha śvietu».

Parłamienckija vybary majuć adbycca 17 listapada.

Kamientary33

Ciapier čytajuć

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk6

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk

Usie naviny →
Usie naviny

Daradca Pucina ličyć, što SSSR «jurydyčna niedzie isnuje». Ale što tady ŭ Kramli robić Pucin?6

Rasiju asabliva razdražniaje Kaja Kałas4

«Mamkin piastun». U Minsku adkryłasia skandalnaja rasijskaja dastaŭka sušy — nazvy straŭ epatujuć7

Minadukacyi rekamienduje krucić na školnych vypusknych pieśni niaviestki Łukašenki6

Erdahan zapuściŭ prahramu pa masavaj praviercy vahi hramadzian na vulicach5

Praciahvajecca zbor hrošaj na vakacyi dla dziaciej palitviaźniaŭ. Ale sabrana tolki pałova sumy4

Biełaruska stamiłasia čakać viartańnia hrošaj za tur i pajšła ŭ sud. Turfirma: Usio navaliłasia, jak śniežny kom

Łukašenka abaviazaŭ najmalnikaŭ całkam kantralavać žyćcio rabotnikaŭ-zamiežnikaŭ — až da taho, ci paradak u kvatery7

Biełaruskija i rasijskija jutub-kanały centralizavana baniać niaŭhodnych kamientataraŭ8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk6

Natalla Piatkievič stała vice-premjeram, a Karanik uznačaliŭ Akademiju navuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić