Ułada44

Łukašenka zadumaŭsia, jak palepšyć žyćcio ludziej na paŭdniovym uschodzie Mahiloŭščyny

Alaksandr Łukašenka pravodzić u Kaściukovičach naradu ab raźvićci paŭdniova-ŭschodnich rajonaŭ Mahiloŭskaj vobłaści, paviedamlaje BiełTA.

Paŭdniova-ŭschodniaja častka Mahiloŭskaj vobłaści akramia Kaściukovickaha ŭklučaje ŭ siabie Klimavicki, Krasnapolski, Kryčaŭski, Słaŭharadski, Čerykaŭski i Chocimski rajony. Detalova razhledzieć stan spraŭ u rehijonie kiraŭnik dziaržavy paabiacaŭ u čas niadaŭnich kadravych naznačeńniaŭ. Čatyry hady tamu dla aktyvizacyi sacyjalna-ekanamičnaha raźvićcia hetych terytoryj byli pryniaty ŭkaz i prahrama, nakiravanyja na stvareńnie spryjalnych umoŭ pražyvańnia nasielnictva.

«Minuŭ čas, i siońnia nam nieabchodna abmierkavać efiektyŭnaść hetych rašeńniaŭ i abjektyŭna acanić pramiežkavyja vyniki. Heta značyć, narada maje kantrolny charaktar, - skazaŭ Alaksandr Łukašenka. - Ja nie chaču admaŭlać toje, što za hety čas žyćcio na miescy nie stajała, adbylisia peŭnyja zruchi ŭ lepšy bok, stvorany novyja pradpryjemstvy, źjavilisia novyja ludzi. Ale, jak mnie dakładvajuć, prablem chapaje. Realizavany asobnyja prajekty ŭ drevaapracoŭcy, madernizavany cemientnyja pradpryjemstvy, stvorany dadatkovyja pracoŭnyja miescy ŭ pradprymalnickim asiarodździ, uviedziena ŭ ekspłuatacyju bolš za 125 tys. kv.m žylla».

Adnak zapłanavanyja mierapryjemstvy realizujucca nizkimi tempami, asobnyja ź ich vyklučajucca, srodki, što vydzialajucca, nie asvojvajucca. Nie adbyłosia i pavyšeńnia dziełavoj aktyŭnaści, a kolkaść zaniatych u ekanomicy skaraciłasia, adznačyŭ jon.

«Usio b ničoha, kali stvaryli vysokatechnałahičnyja vytvorčaści, dzie, moža, zamiest sotni čałaviek pracujuć dziesiać. Strachu ŭ hetym niama, što skaraciłasia zaniataść i niama biespracoŭja, heta dobra. Ale paŭstaje pytańnie pryciahnieńnia siudy nasielnictva, a taksama i stvareńnia dla jaho miescaŭ dla pražyvańnia i raboty. Treba ŭ kompleksie hladzieć na hetyja ličby», - padkreśliŭ Alaksandr Łukašenka.

Kiraŭnik dziaržavy nahadaŭ ab svaim patrabavańni: ludzi pavinny być upeŭnieny ŭ zaŭtrašnim dni, mieć rabotu, dastojnuju zarabotnuju płatu i kamfortnyja ŭmovy dla pražyvańnia. «Ničoha novaha. Treba stvaryć narmalnyja ŭmovy, jak u inšych rehijonach krainy. Ja spadziajusia na adkrytuju, sumlennuju razmovu i chacieŭ by pačuć kankretnyja prapanovy pa prablemach, jakija nieabchodna vyrašać», - reziumavaŭ Łukašenka.

Kamientary4

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Usie naviny →
Usie naviny

Biełarusbank abmiažoŭvaje źniaćcie najaŭnych z kartak3

U Armienii aryštavali archijepiskapa i jašče 16 zmoŭnikaŭ1

4, 14 ci 114? U Kobrynie nie mohuć razabracca z numaram doma na fasadzie6

Kaciaryna Cichanava — nie prosta dačka Pucina. Jaje ličać mahčymaj pierajemnicaj11

«Niervovaje, tryvožnaje, niepalityčnaje. Hałoŭny hieroj — člen Savieta Respubliki». Volha Łojka prapanuje «Biełaruśfilmu» ideju kino3

U Maskvie mužčyny masava sprabujuć znajomicca, macajučy dziaŭčat za jahadzicy. Tak zahadaŭ rabić seks-koŭč ź Biełarusi24

Z 1 vieraśnia biełarusam, što jeduć u Łatviju, treba budzie zarehistravacca na śpiecyjalnym partale i zapoŭnić ankietu9

Śpiecsłužby pad vyhladam «druku simvoliki i ściahoŭ» sprabujuć padbić biełarusaŭ zamiežža pieradać svaje asabistyja źviestki2

Biełaruski turyst znojdzieny miortvym u voziery Šalen u Burhundyi

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

«Ja tolki adnaho chaču: kab vy pavieryli mnie znoŭ». Jak prajšła pieršaja akcyja Cichanoŭskaha ŭ Varšavie paśla vyzvaleńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić