Na dumku pres-sakratara prezidenta Rasii Dźmitryja Piaskova, parušeńni režymu spynieńnia ahniu pryvodzić da taho, što nadziei na realizacyju minskaha płana stanovicca ŭsio mienš i mienš.

«Sapraŭdy, byli nadziei na toje, što jany (minskija damoŭlenaści) buduć vykonvacca, — zajaviŭ žurnalistam Dźmitryj Piaskoŭ. — Ale takija abvastreńni — pa-pieršaje, parušeńnie režymu spynieńnia ahniu, potym bujnamaštabnaje parušeńnie režymu spynieńnia ahniu, — viadoma, heta pryvodzić da taho, što nadziei na realizacyju minskaha płana stanovicca ŭsio mienš i mienš, a zaniepakojenaść — usio bolš i bolš».
Uładzimir Pucin u intervju italjanskamu vydańniu Corriere della Sera napiaredadni svajho vizitu ŭ Italiju zajaviŭ: «…Treba było spynić aktyŭnyja bajavyja dziejańni, advieści ciažkuju techniku. U cełym heta zrabili. Jość pierastrełki; na žal, da hetaha času i achviary jość, ale niama bujnamaštabnych bajavych dziejańniaŭ, baki raźviedzienyja».
Žurnalisty paprasili Piaskova prakamientavać, ci zachavaŭ hety kamientar aktualnaść.
«Jon (kamientar Pucina ŭ hetaj častcy), viadoma, straciŭ aktualnaść, — pryznaŭ Piaskoŭ. — Jon nie straciŭ aktualnaść u tym płanie, što dla miru zroblena ŭsio, uzhodnieny płan dziejańniaŭ — minskija damoŭlenaści».
«Situacyja źmianiajecca vielmi dynamična, a intervju davałasia niekalki dzion tamu», — patłumačyŭ Piaskoŭ.

Pamiatajecie Daniiła z Ofisa Cichanoŭskaj, jakomu za dva dni sabrali hrošy na ankałahičnuju apieracyju? Jamu napisaŭ toj samy adnakłaśnik, jaki jaho ŭdaryŭ — z čaho ŭsio i pačałosia
Kamientary