Hramadstva99

Daškievič: Tak kiepska, jak siońnia, u hramadska-palityčnym žyćci krainy nie było nikoli

Były palitviazień prezientavaŭ u Hrodnie svaju knihu prozy «Čarviak». Jana składzienaja z tvoraŭ, napisanych u časie turemnaha źniavoleńnia. U horad nad Niomanam Daškievič pryjechaŭ nie adzin, a z žonkaj i dačkoj Maraj. Jon adkazaŭ na pytańni jak čytačoŭ, tak i žurnalistaŭ.

— U adnym z svaich intervju vy kazali pra toje, što na papiarednich prezidenckich vybarach nichto nie išoŭ brać uładu — i my atrymali toje, što majem. Jaki scenar pradbačycca ŭ budučym hodzie, na novych vybarach prezidenta Biełarusi?

— Na vialiki žal, kali sprabavać być realistam, z kožnym dniom stanovicca ŭsio horš. Tak drenna, jak siońnia, u hramadska-palityčnym žyćci krainy nie było nikoli. Kali ŭ tym ža 2010 hodzie ja byŭ u poŭnaj upeŭnienaści, što hałoŭnaje — dabracca da kamorki taty Karły, prykłaści namahańni, prajavić volu, tady možna ŭziać uładu. Siońnia ž mnie navat nie zrazumieła, ci treba heta chacia b kamuści. Pajści i prosta kinucca na ambrazuru, zaklikać usich vyjści i iści da apošniaha, jak heta było ŭ 2001, 2006 hadach… Ja tady bačyŭ kankretny sens u tym, kab zaklikać usich i samomu iści da apošniaha. My išli ŭ 2010 hodzie na Płošču z razumieńniem, što nas mohuć pasadzić na praciahły termin, ja adkryta kazaŭ: ty hatovy startavać ad 5 da 25 hadoŭ turmy? Ciapier ja nie viedaju, što kazać. My dajšli da ručki, pry hetym — usio biełaruskaje hramadstva, tut nielha ŭsio śpisvać tolki na apazicyju. Usie hramadstva ŭ stanie dehradacyi. Ułady zakrucili hajki tut, zakrucili hajki tam. Usio heta prahłynajuć, heta žare ŭsio hramadstva. Usio hramadstva demaralizavana, tamu što b biełaruski režym ni rabiŭ, što b ni kruciŭ, usim usio roŭna.

— Čaho ž brakuje biełarusam?

— Biełarusam nie chapaje viery i adzinstva. Mnohija, hledziačy na padziei ŭ Ukrainie, zadajuć pytańnie: čamu va Ukrainie atrymaŭsia Majdan? Ja pryjšoŭ da vysnovy, što samaja hałoŭnaja pryčyna ŭ tym, što tam jość narod. jaki nie dazvolić ličyć siabie bydłam, nie dazvolić zakavać siabie ŭ kajdany, plavać sabie ŭ dušu i serca. U Biełarusi, na žal, niama naroda. Nam treba sfarmavać nacyju. Siońnia ŭsie, chto biare na siabie hramadska-palityčnuju adkaznaść, pavinny pracavać na hetuju adnu samuju vialikuju nieabchodnaść — sfarmavać biełaruski narod, jaki nie dazvoliŭ by siabie źnievažać. My ž dazvalajem rabić z nami što zaŭhodna, bo nie ličym siabie supolnaściu, hrupaj ludziej, jakich štości abjadnoŭvaje.

Ja pierakanany, što nacyjanalnaja ideja trymajecca na dźviuch asnovach: na praŭdzie, jakaja dla mianie ŭvasablajecca ŭ Isusie Chryście, i na nacyjanalnaj movie. Nieabchodnyja hetyja dźvie asnovy, jakija abjadnali b narod, dali b jamu vieru i siły damahčysia svajoj niezaležnaści i svabody.

Kamientary9

Ciapier čytajuć

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie47

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie

Usie naviny →
Usie naviny

Čamu Rasija atakuje Ukrainu «šachiedami» ŭdzień: źmiena taktyki z meš-sistemami i paloty «statkami»1

Viciebski zaapark pieraniasuć u inšaje miesca

Ukraina sprabavała ŭdaryć pa rasijskim kasmadromie Plasieck3

Kamała Charys moža znoŭ bałatavacca ŭ prezidenty ZŠA8

U Vienhryi asvoili jeŭrapiejskija paŭtara miljona dalaraŭ, pabudavaŭšy aŭtaraźviazku kala čyhunki, jakoj nie isnuje22

U Biełarusi adzin za adnym admianiajuć fiestyvali. U čym pryčyna?6

U Irłandyi mužčyna ź siakieraj atakavaŭ amierykanski vajskovy samalot VIDEA4

Dziesiacihadovaja dziaŭčynka paprasiła hiendyrektara NASA znoŭ ličyć Płuton płanietaj. Jon joj adkazaŭ3

Pamior Ihar Citkoŭski2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie47

Orban razhromna prajhraŭ vybary ŭ Vienhryi. Apazicyja atrymała kanstytucyjnuju bolšaść u parłamiencie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić