FT: Rasija i Łacinskaja Amieryka stanuć nastupnymi «zorkami» słancavaj nafty
Pradstaŭniki adnoj z najbujniejšych suśvietnych naftavych kampanij, brytanskaj British Petroleum, ličać, što zdabyča słancavaj nafty zrobić skačok u Rasii i Łacinskaj Amierycy ciaham dvuch dziesiacihodździaŭ,
sparadziŭšy nadziei, što amierykanskaja «słancavaja revalucyja» moža być prajhranaja ŭ lubym inšym miescy, piša The Financial Times.
U dakładzie BP havorycca, što Rasija budzie vyrablać 800 tysiač barelaŭ słancavaj nafty ŭ dzień da 2035 hoda, a Paŭdniovaja Amieryka — kala 700 tysiač barelaŭ u dzień.
Vydańnie adznačaje, što hety prahnoz kantrastuje z čakańniami Mižnarodnaha enierhietyčnaha ahienctva, ahučanymi ŭ listapadzie. U dakładzie ahienctva havaryłasia, što «słancy» buduć mieć abmiežavany ŭpłyŭ na rynak nafty, a ich vytvorčaść da 2035 hoda budzie ŭ zaniapadzie.
BP, naadvarot, ličyć, što zdabyča słancavaj nafty budzie imkliva raści nastupnyja dva dziesiacihodździ.
Rezki skačok zdabyčy słancavaj nafty ŭ ZŠA ŭžo pryvioŭ da transfarmacyi hłabalnaha naftavaha rynku, źniziŭšy popyt Amieryki na impart nafty i prymusiŭšy imparcioraŭ, takich jak Saudaŭskaja Aravija i Vieniesueła, źviarnuć bolš uvahi na azijacki rynak, jaki chutka raście.
Takija kampanii, jak Royal Dutch Shell i Chevron užo viaduć aktyŭnuju raźviedku nafty ŭ rasijskim radoviščy «Baženaŭ» i arhientynskim «Vaka-Muerta», a Upraŭleńnie enierhietyčnaj infarmacyi ZŠA zajaviła, što rasijskija resursy słancavaj nafty pieravyšajuć amierykanskija, havorycca ŭ publikacyi.
Ciapier čytajuć
Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca
Kamientary