Kultura1111

«Addam stoł Uładzimira Karatkieviča ŭ dobryja ruki»

Mastak i litaratar Adam Hłobus hatovy pieradać stoł kłasika biełaruskaj litaratury, za jakim byli napisanyja «Kałasy pad siarpom tvaim» i «Chrystos pryziamliŭsia ŭ Harodni». Stoł Uładzimira Karatkieviča zachoŭvajecca na leciščy baćkoŭ Adama Hłobusa.

— Mienavita za hetym stałom Karatkievič napisaŭ usie svaje asnoŭnyja tvory, — raskazvaje Adam Hłobus. — Tolki naprykancy žyćcia Valancina Branisłavaŭna kupiła mužu novy vialiki stoł. Vykinuć stary było škada. Karatkievičy paprasili zabrać stoł na našu daču. Tam jon z taho času i staić. Baćka moj lubiŭ za im pisać svaje dziońniki. Kab chto zabraŭ stoł Karatkieviča ŭ dobryja ruki, ja b jaho i addaŭ.

Ale jość u Adama Hłobusa ŭmova: stoł pavinien zastacca ŭ stalicy.

— Najlepšyja tvory Karatkieviča byli napisany ŭ Minsku. I Karatkievič byŭ całkam staličnym čałaviekam. Ja nie zhodny z tym, kab pieravozić jahony stoł u Voršu.

— Čamu b nie zrabić kutok Karatkieviča ŭ minskaj škole ci vučelni, ci va ŭniviersitecie, a moža być u krajaznaŭčym muziei ci ŭ muziei litaratury? — razvažaje surazmoŭca. — Čamu b nie pačać pracu nad stvareńniem muzieja Karatkieviča ŭ Minsku?

Paśla taho, jak Hłobus u svaim Žyvym časopisie niekalki dzion tamu abviaściŭ ab pieradačy stała, vartych prapanoŭ jamu nie pastupała.

— Niekatoryja źviartalisia, havaryli: «Ja mahu zabrać». Nu, dobra, ja ž jaho nie vykidaju! — śmiajecca Adam Hłobus. — Mnie ž nie haryć jaho addać. Mnie chočacca stvaryć rezanans i razmovu vakoł hetaj rečy. Ludzi zhodnyja zabrać stoł, navat u Amieryku źvieźci. Ale, pa sutnaści, heta ničoha nie mianiaje. Pakul jon budzie stajać u niekaha — zastajecca pryvatnym abjektam. A jon pavinien pieratvarycca u praktyčna muziejnuju reč, bo heta nie prosta stoł časoŭ Karatkieviča.

Voś prychodziš u muziej i lažyć tam žaba, naprykład, i na joj napisana «žaba Lermantava». Pytaješsia, ci sapraŭdy ŭ Lermantava była hetaja žaba. Nie, kažuć tabie, «jość lehienda, što byccam by niekali, u niekaha, niechta čuŭ». Našto ž vy pišacie «žaba Lermantava» u muziei Bahdanoviča! A dzieci ž prychodziać, vierać… Dyk lepš zamiest mistyčnaj žaby Lermantava pastavić realny stoł Karatkieviča!

Kamientary11

Ciapier čytajuć

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Usie naviny →
Usie naviny

«Płača i baicca spać pa načach». Maci pieršakłaśnicy aburyłasia, što dzieciam u 6 hadoŭ raskazvali, jak u Chatyni spalvali ludziej28

Upieršyniu ŭ Biełarusi: dolščyki «Minsk-Śvietu» padali kalektyŭny pazoŭ suprać zabudoŭščyka3

Madźjar zapatrabavaŭ adstaŭki prezidenta Vienhryi8

Voś jak jeŭrapiejcy i Kanada buduć dziejničać, kali ZŠA vyjduć z NATA29

Na Hrodzienščynie zatrymali praviarajučych — jany brali chabar za źnižeńnie štrafaŭ3

«Univiersitet praciahvaje svaju dziejnaść». EHU prakamientavaŭ abviaščeńnie siabie ŭładami Biełarusi «ekstremisckaj arhanizacyjaj»

U hetym hodzie da Dnia Pieramohi ŭ Hrodnie buduć farsiravać Nioman3

«Siabry pajechali, zastaŭsia tolki ja». Što trymaje ajcišnikaŭ u Hruzii ŭ 20263

Pamior narodny artyst Biełarusi Uładzimir Eknadzijosaŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić