Zdaroŭje

Navukoŭcy źviazali rak prastaty z rańnim abłysieńniem

Daśledčyki z ZŠA paviedamlajuć, što rańniaje abłysieńnie moža śviedčyć pra ryzyku raku prastaty.

Praŭda, hetaja zakanamiernaść vyjaŭlenaja tolki ŭ pradstaŭnikoŭ ekvataryjalnaj rasy. Čornyja mužčyny, u jakich nazirajecca rańniaja strata vałasoŭ, mohuć mieć pavyšanuju ryzyku raźvićcia raku prastaty. Daśledavańnie z udziełam bolš čym 500 afraamierykanskich mužčyn pakazała, što abłysieńnie va ŭzroście da 30 hadoŭ źviazanaje z rakam prastaty.

Śpiecyjalisty z univiersiteta Piensilvanii paraŭnali 318 mužčyn z rakam prastaty z 219 mužčynami biez hetaj formy puchliny. Udzielnikaŭ raspytali pra prahresavańnie vypadzieńnia vałasoŭ i abłysieńnie va ŭzroście 30 hadoŭ.

Jak viadoma, rańniaje abłysieńnie najčaściej źviazvajuć z pavyšanym uzroŭniem testasteronu ŭ kryvi.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku83

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku

Usie naviny →
Usie naviny

Ekipaž «Artemidy» zhubić suviaź ź Ziamloj, ale ŭsio idzie pa płanie5

Minsk rychtuje novyja zony dla adpačynku: što źjavicca ŭ kožnym rajonie stalicy

Lubyja sproby narmalizavać adnosiny z Łukašenkam buduć upiracca ŭ adnu vialikuju prablemu22

Mahiloviec spačatku chacieŭ uciačy ad daišnikaŭ, a potym — dać im chabar

U vioscy ŭ Iŭjeŭskim rajonie na Vialikdzień zhareli piać chat i siem pabudoŭ

Što histaryčnaha zastaniecca ad hałoŭnaha korpusa BDU paśla rekanstrukcyi

ZŠA i Iran robiać «apošniuju sprobu» damovicca pra mir

Ekanamist: Praz 10 hadoŭ siaredni biełarus budzie žyć udvaja biadniej, čym siaredni palak18

Łukašenka na hetym tydni 3 dni pracavaŭ i 3 hulaŭ u chakiej16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku83

Anžalika Mielnikava paśla źniknieńnia nabyła dźvie kvatery ŭ Minsku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić