Archiŭ

Uładzimier Niaklajeŭ

Znaki prypynku

* * *

Našy «archeŭcy» (ledź nie napisaŭ «archaraŭcy» — tyja, chto hrupujecca pry časopisie «Arche»), nia nadta ładziačy pamiž saboju, jašče bolš nia ładziać ź «dziejasłoŭcami», u jakich da «archeŭcaŭ» hetkija ž mocnyja zvarotnyja pačućci. Kali razmaŭlaješ z tym ci inšym litarataram (ź luboj hrupoŭki) paasobku, kožny kryŭduje na kožnaha, kožny kožnaha vinavacić u raźjadnańni i kožny nibyta ščyra nie razumieje, jak u časy, kali ŭsiamu biełaruskamu, kolki jaho jość, treba było b jadnacca, adnosiny ŭ našych litaraturnych hrupoŭkach dajšli amal da varožych — i jak takoje miž nami, biełarusami, siońnia moža być?..

A tak jano miž nami siońnia moža być, jak było jano zaŭsiody i miž usimi.

U 1830 hodzie biełarus Tadevuš Bułharyn piša ŭ «Sieviernoj pčiele» (vydańni, ź jakoha karmiŭsia) feljeton pra dvuch litarataraŭ-francuzaŭ, adzin ź jakich «pryrodny francuz, što słužyć ščyrej Bachusu i Plutusu, čym muzam, jaki ŭ svaich tvorach nia vyjaviŭ nivodnaj vysokaj dumki, nivodnaha ŭźniosłaha słova, nivodnaj karysnaj iściny, u jakoha serca chałodnaje i niamoje, istota, jak vustryca, a hałava — rod brazhotki, napoŭnienaj hrymučymi ryfmami, dzie nie zaradziłasia nivodnaja ideja, jaki, padobna da šalonych u Pilpajevaj bajcy, što kidajuć kamiani ŭ niabiosy, kidaje ryfmami va ŭsio śviaščennaje, fanaberycca pierad černiu valnadumstvam, a ciškom poŭzaje pierad nahami mocnych, kab dazvolili jamu ŭbracca ŭ šyty kaptan»…

Nasamreč napisana heta nie pra niejkaha francuza, a pra Puškina — i nie tamu, što jon, prynižajučysia, damahaŭsia zvańnia kamer-junkiera. Napisana heta tolki z toj pryčyny, što Puškin staŭ spryjać Delvihu ŭ vydańni «Litieraturnaj haziety», jakaja, biezumoŭna, bačyłasia kankurentkaj «Sieviernoj pčieły». Za što inšaje — nie, a za rubiel Tadevuš Bieniadziktavič byŭ hatovy parvać kaho chočaš. U tym liku i Alaksandra Siarhiejeviča, jakomu piać hod tamu (u krasaviku 1825) pisaŭ: «Boh bačyć dušu maju, viedaje, jak ja caniu vaš talent… Nia viercie, što vam buduć pisać vorahi maje… Žukoŭskaha zaŭsiody budu šanavać jak čałavieka, a paetam ličyć drennym… Viaziemskaha dobrym, razumnym, vysakarodnym — nie paetam. A vas — paetam».

Paźniejšyja źmieny ŭ adnosinach i acenkach adbylisia nie praz toje, što Bułharyn byŭ biełarusam, i navat nie tamu, što byŭ jon litarataram. Zusim, treba skazać, niakiepskim: «Ajciec jezuit, jak jezuit, byŭ dla ŭsich zahadkaj…»

Kamientary

«Ab hety tramplin možna zabivacca kožny dzień». Viadomy trenier zahinuŭ na viełatreniroŭcy praź niečakanuju pieraškodu2

«Ab hety tramplin možna zabivacca kožny dzień». Viadomy trenier zahinuŭ na viełatreniroŭcy praź niečakanuju pieraškodu

Usie naviny →
Usie naviny

Śpioka. Jak pieražyć i jak pavodzić siabie ŭ takoje nadvorje?1

Čamu mužčyn pryciahvajuć žanočyja azadki? Navukoŭcy i heta patłumačyli39

Infancina vybačyŭsia za pamyłku, ale zastaŭsia prezidentam FIFA3

«Hetyja abjekty byli asudžanyja». Čamu nastupstvy balistyki pa łahistyčnych centrach pad Kijevam takija ciažkija10

U lipieni Rasija jašče bolš pavialičyła zakupki paliva ŭ Biełarusi

Zialenski: Rakiety dla Patriot mohuć nie davać, kab Ukraina była bolš sastuplivaja15

U Tajłandzie małanka zabiła 24‑hadovaha futbalista prosta padčas matča VIDEA2

Kolkaść achviar DTZ u Śvietłahorskim rajonie pavialičyłasia da 4-ch. Pamierła jašče adno dzicia1

Prafiesija hetaha biełarusa — pužać ludziej. Jon raskazaŭ, što treba rabić i kolki za heta płaciać2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ab hety tramplin možna zabivacca kožny dzień». Viadomy trenier zahinuŭ na viełatreniroŭcy praź niečakanuju pieraškodu2

«Ab hety tramplin možna zabivacca kožny dzień». Viadomy trenier zahinuŭ na viełatreniroŭcy praź niečakanuju pieraškodu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić