Da 15 lipienia ŭ krainie dazvoleny zbor vinahradnaha smaŭža. Sioleta dazvolenaja kvota pramysłovaj zdabyčy składaje kala 341 tony, što krychu mienš, čym było letaś — kala 355 ton.
Na dumku hałoŭnaha śpiecyjalista adździeła dziaržkantrolu za vykarystańniem i achovaj žyviolnaha śvietu i viadzieńniem palaŭničaj haspadarki Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Uładzimira Niepačałoviča, nie vyklučana, što pa abjektyŭnych pryčynach hetaja kvota nie budzie asvojena całkam. Jak viadoma, pieravažnymi miescami pražyvańnia vinahradnaha smaŭža źjaŭlajucca staryja parki, pojmy rek i azior. Sioletniaja śpioka prymusiła smaŭža schavacca, što krychu pieraškodziła jaho zboru. Darečy, hety praces prachodzić uručnuju, zdabyvać dazvalajecca asobin z pamieram «domika» zvyš 25 milimietraŭ. Za adzin raz na čałavieka možna zbirać dla asabistaha spažyvańnia da 20 kiłahramaŭ vinahradnaha smaŭža. Z 15 lipienia pa 1 vieraśnia ŭstupaje zabarona na jaho zdabyču.
— Vinahradny smoŭž maje vysokuju charčovuju kaštoŭnaść, — skazaŭ Uładzimir Niepačałovič. — Biełarusy taksama ŭžyvajuć jaho ŭ ježu, choć hety praces i nie nadta raspaŭsiudžany.
Pieravažna dalikates idzie na ekspart u Francyju. U Biełarusi pramysłovaj narychtoŭkaj vinahradnaha smaŭža zajmajecca adna firma. Zbor i narychtoŭka sioleta viadziecca ŭ 50 rajonach usich šasci abłaściej — tam, dzie byli zaćvierdžany adpaviednyja limity na zdabyču. Treba zaŭvažyć, što za apošnija niekalki hadoŭ kolkaść rajonaŭ, dzie zaćvierdžany limity i viadziecca pramysłovaja narychtoŭka vinahradnaha smaŭža, pavialičyłasia. Sprava ŭ tym, što firma štohod raśsialaje pa rajonu, dzie viadziecca narychtoŭka, niedzie ŭ piaci novych miescach smaŭža, takim čynam pavialičvajučy kolkaść punktaŭ łakalizacyi dadzienaha vida. Užo praź niekalki hadoŭ u takich miescach možna viesci zbor dalikatesu.
Kamientary