Hramadstva55

Najbližejšymi dniami ŭłady prymuć rašeńnie pra ŭščylnieńnie zabudovy va Uruččy

Najbližejšymi dniami minskija ŭłady prymuć rašeńnie adnosna prablemy ŭščylnieńnia žyłoj zabudovy ŭ mikrarajonie Uručča-2.

Pra heta na pres-kanfierencyi 20 červienia paviedamiŭ staršynia kamiteta architektury i horadabudaŭnictva Minharvykankama Alaksandr Piatroŭ.

Jak śćviardžaje Piatroŭ,

pry prajektavańni siami damoŭ na piaci vydzielenych učastkach nie byli parušany narmatyvy ni pa ščylnaści nasielnictva, ni pa azielanieńni. Chutčej za ŭsio, dla źnižeńnia nahruzki na terytoryju budzie pabudavany na adzin dom mienš, skazaŭ čynoŭnik.

«Raspracoŭščyki prajektaŭ pa paramietry maksimalnaj ščylnaści pieravysili normu, ale z ulikam rekanstrukcyi terytoryi jany normu nie parušyli. Dla taho kab viarnucca da paramietraŭ biez uliku rekanstrukcyi, dastatkova prybrać adzin dom», — padkreśliŭ pradstaŭnik Minharvykankama.

Razam z tym jon adznačyŭ: «Ja razumieju pazicyju žycharoŭ mikrarajona, jakija nie chočuć, kab pierad ich damami štości budavałasia, ale ź inšaha — heta prajaŭleńnie niejkaha kalektyŭnaha ehaizmu».

Pavodle słoŭ kiraŭnika kamiteta architektury i horadabudaŭnictva, va Uruččy «niakiepskija pakazčyki pa azielanieńni». Zabiaśpiečanaść zialonymi ŭčastkami na adnaho žychara składaje 15,8 kvadratnaha mietra pry normie 9–10. «Kali b pabudavali ŭsie zaprajektavanyja damy, tam zabiaśpiečanaść niekalki pamienšyłasia b — da 13,6 kvadratnaha mietra, ale ŭ lubym vypadku heta vyšej za normu», — adznačyŭ śpiecyjalist.

Siońnia, pavodle słoŭ Piatrova, «uzvažvajecca rašeńnie, jak pahasić hety šum». «Na dom, suprać budaŭnictva jakoha pratestuje hramadskaść, užo stvorana tavarystva dolnikaŭ, tam buduje UKB Pieršamajskaha rajona. Kali my havorym, što dom nie budzie budavacca, hetych dolnikaŭ treba kudyści raźmiarkoŭvać i šukać novyja miescy. Jany raźličvali na žyllo, unosili hrošy i nie vinavatyja, što ŭźnikła takaja situacyja. Pytańnie vyrašajecca, i ja dumaju, što jano budzie najbližejšym časam vyrašana z maksimalnym ulikam intaresaŭ žycharoŭ, ale nie z poŭnym. U hetaj situacyi my ŭsich zadavolić nie možam: moža być pakryŭdžany zabudoŭščyk, mohuć być pakryŭdžany žychary», — ličyć kiraŭnik kamiteta.

Jak paviedamlałasia raniej, 6 krasavika kiraŭnik Administracyi prezidenta Uładzimir Makiej daručyŭ jurydyčnaj słužbie na praciahu tydnia pravieści ŭvažlivuju pravierku zakonnaści ŭščylnieńnia zabudovy va Uruččy-2. Takoje rasparadžeńnie było dadziena pavodle vynikaŭ sustrečy Makieja z hramadskaj aktyvistkaj Valancinaj Malucinaj. Pakul vyniki pravierki nie viadomyja.

Baraćba žycharoŭ mikrarajona suprać ŭščylnieńnia zabudovy viadziecca ŭžo siem hadoŭ.
Padstavaj dla čarhovaha zvarotu hramadzian u šerah instancyj, u tym liku ŭ Administracyju prezidenta, staŭ pačatak budaŭnictva pieršaha ź siami zaprajektavanych u rajonie damoŭ.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada1

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

Pjanaha kiroŭcu pad Baranavičami spyniali sa stralboj

Chto zapłaciŭ rasijskamu błohieru Varłamavu za rekłamu vybaraŭ u Kaardynacyjnuju radu?47

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada1

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić