Navukoŭcy znajšli ŭ Armienii najstaražytniejšuju vinakurniu, uzrost jakoj składaje kala 6 tys. hadoŭ. Raskopki prachodzili ŭ pachavalnych piačorach kala vioski Arenii ŭ vobłaści Vajac Dzor na miažy ź Iranam.
U piačorach archieołahi znajšli askiepki čana na 50–55 litraŭ dla raścirańnia vinahradu. Na miescy raskopak taksama znojdzienyja vinahradnyja kostački, liście i žamieryny ź jahad. Pravioŭšy analiz čarapkoŭ, daśledčyki z Armienii, ZŠA i Irłandyi vyjavili reštki pihmientu maldyvin, jaki nadaje vinahradu i vinu
Da hetaha samy staražytny vinarobny pres znajšli na Krycie — jaho ŭzrost składaje 5 tys. hadoŭ. A samyja staryja reštki vina ŭzrostam 7,4 tys. hadoŭ znojdzienyja na čarapkach harščkoŭ ŭ iranskich harach Zarhas.
-
Litoŭski daśledčyk nazvaŭ kankretnaje miesca, dzie schavanyja pareštki Vitaŭta Vialikaha
-
Trahiedyja Čornaj carkvy. Jak u 1920‑ia navukoŭcy sprabavali ŭratavać pomniki BSSR ad praletaryjaŭ
-
Jadzierny reaktar pad Minskam, jaki ŭzvodzili žychary Prypiaci. Historyja ACEC u Družnym, jakuju ŭratavaŭ i pachavaŭ Čarnobyl
Kamientary