Na zajzdraść byłym adpusknikam u «aksamitavaje leta» adpraŭlajucca novyja ščaśliŭčyki
Na zajzdraść byłym adpusknikam u «aksamitavaje leta» adpraŭlajucca novyja ščaśliŭčyki. NievypadkovaMora jašče ciopłaje, soniejka piaščotnaje, šmat sadaviny i harodniny. Karyść ad adpačynku ŭ hety čas vidavočnaja. Adnak treba ŭličvać, što viartacca z rajskich miaścin daviadziecca ŭ našu vosień — z daždžami, viatrami i choładam. Jakija ž «za» i «suprać» adpačynku na mory ŭvosień?vierasień-kastryčnik nazyvajuć mienavita tak.
Jak śćviardžajuć miedyki, poŭdzień u hetuju paru rekamiendavany bolšaści ludziej.Asabliva dobra papravić svajo zdaroŭje tym, chto časta prastudžvajecca i pastajanna chvareje na tanzilit, anhinu, branchit. Pajezdka ŭ ciopłyja miaściny rekamiendavana i tym, u kaho jość prablemy z orhanami stravavańnia i skuraj. Dychać marskim pavietram i kupacca ŭ marskoj vadzie, u jakoj šmat bromu i jodu, — heta značyć užo lačyć svoj arhanizm. Miedyki adznačajuć, što lačebnaha efiektu ad takich pracedur chapaje na ceły hod. Dadać siudy sadavinu i harodninu, jakoj na poŭdni ŭ hety čas vielmi šmat. I jeści jaje treba jak maha bolej.
U aksamitavy siezon jechać na poŭdzień dobra i tym, chto absalutna zdarovy. Ale i zdarovym ludziam varta pierad padarožžam zavitać da ŭrača. Ludziam stałaha ŭzrostu, kali jany aktyŭnyja i ŭračy nie suprać, taksama vielmi karysna źjeździć na poŭdzień u aksamitavy siezon. Tolki nieabchodna ŭziać z saboj leki, jakija jany prymajuć pastajanna.
Na žal, infarkty i insulty apošnim časam značna «pamaładzieli». Čałaviek moža niadrenna siabie adčuvać, i tolki kardyjahrama vyjaŭlaje surjoznyja parušeńni ŭ rabocie serca.Niaredkija vypadki, kali išemija adrazu paśla pieralotu na poŭdzień pryvodziła da infarktu. Tamu ludziam z
Nie varta rabić aksamitavyja " padarožžy» tym, u kaho cyroz piečani, acioki kaniečnaściaŭ sardečnaha pachodžańnia, tubierkuloz u aktyŭnaj formie i h.d. Śpis procipakazańniaŭ davoli šyroki. Voś čamu pry lubych chraničnych patałohijach abaviazkova treba paraicca z uračom, vybirajučy miesca adpačynku. Pry vielmi mnohich zachvorvańniach śpiecyjalisty rekamiendujuć adpačyvać u Biełarusi, nie vyjazdžajučy ŭ inšyja klimatyčnyja zony.
Miedyki majuć i takuju statystyku: pałova tych, chto adpačyvaŭ u
Takim čynam, jak z najmienšymi stratami viarnucca ŭ chałodnuju vosień?
— Abaviazkova vaźmicie z saboj ciopłyja rečy — jak by ni było ciopła padčas adjezdu ź Biełarusi, viartajučysia z poŭdnia vy možacie pieraachaładzicca vielmi chutka. I samym horšym zakančeńniem adpačynku moža stać balničny.
— Pastarajciesia tak spłanavać svoj adpačynak, kab na nastupny dzień paśla viartańnia vam nie treba było iści na pracu. Arhanizmu patrabujecca čas dla adaptacyi, kab pastupova ŭvajści ŭ zvykły rytm žyćcia.
— Nieabchodna ź pieršaha ž dnia paśla viartańnia pačynać pić vitaminy ź minieralnymi dabaŭkami i nie kidać heta rabić uvieś nastupny hod.
Kamientary