Ułada66

Revalucyja ŭ zamiežnaj palitycy Rasii: Jeŭrasajuz i ZŠA zamieniać SND

Prezident RF Dźmitryj Miadźviedzieŭ vyrašyŭ karennym čynam źmianić zamiežnapalityčny kurs krainy.

Prezident RF Dźmitryj Miadźviedzieŭ vyrašyŭ karennym čynam źmianić zamiežnapalityčny kurs krainy.

Takuju zdahadku vykazali rasijskija ŚMI, praanalizavaŭšy rasparadžeńni, addadzienyja im napiaredadni na sustrečy z dypłamatami. Pa słovach prezidenta, asnoŭnymi partniorami Rasi pavińnien stać ES, a mienavita Niamieččyna, Francyja i Italija, a taksama ZŠA.

Na druhim miescy pa značnaści apynulisia krainy Azijacka-Cichaakijanskaha rehijonu, i tolki paśla ich byli zhadanyja krainy SND. Pry hetym raniej dziaržavy postsavieckaj prastory ličylisia stratehična važnymi dla RF i nazyvalisia ŭ liku pieršych.

Razam z tym prezident zajaviŭ, što treba paźbiahać kanfliktaŭ u zamiežnaj palitycy i pryvioŭ prykład prymireńnia z Polščaj, ź jakoj udałosia adnavić siabroŭskija adnosiny.

Akramia taho, jon zaklikaŭ bolš uvažliva i aściarožna pavodzić siabie ź Iranam. Z adnaho boku, jon pryznaŭ, što Tehieran «pavodzić siabie nie najlepšym čynam» i «nabližajecca da ŭładańnia patencyjałam, jaki moža być vykarystany dla stvareńnia jadziernaj zbroi». A ź inšaha boku, spynieńnie dyjałohu z Tehieranam stanie našym kalektyŭnym pravałam».

U cełym tema hetaj sustrečy, jakaja prachodzić raz na dva hady, hučała jak «Rasijskaja dypłamatyja: abarona nacyjanalnych intaresaŭ i sadziejničańnie kompleksnaj madernizacyi krainy». U hetym kantekście Miadźviedzieŭ zaklikaŭ dypłamataŭ pazbaŭlacca ad starych stereatypaŭ, «navat kali hetyja stereatypy atrymanyja jašče ŭ MHIMO».

Jon pastaviŭ pierad dypłamatami try zadačy, jakija vielmi ździvili supracoŭnikaŭ MZS, bo nikoli raniej nie byli dla ich pryjarytetnymi. Pa-pieršaje, heta madernizacyja ekanomiki i vytvorčaści. Pa-druhoje, umacavańnie instytutaŭ rasijskaj demakratyi i hramadzianskaj supolnaści. I pa-treciaje, baraćba z arhanizavanaj złačynnaściu.

Tłumačačy, jakim čynam padyści da ich rašeńnia, Miadźviedzieŭ skazaŭ, što treba raźvivać adnosiny ŭ pieršuju čarhu z tymi krainami, jakija mohuć być karysnyja dla Rasii ŭ płanie madernizacyi, umacavańnia demakratyi i h.d.

Miadźviedzieŭ abłajaŭ MZS za małaźmiastoŭnyja telehramy

Sustreča prezidenta z dypłamatami prachodziła ŭ dva etapy: adkryty i zakryty. Samaja cikavaja razmova adbyłasia paśla taho, jak žurnalistaŭ paprasili vydalicca. Pa słovach udzielnikaŭ pasiadžeńnia, za začynienymi dźviaryma Miadźviedzieŭ rezka raskrytykavaŭ dypłamataŭ pa niekalkich kirunkach.

U pryvatnaści, jon abvinavaciŭ supracoŭnikaŭ MZS u marudnaści i biezźmiastoŭnaści ich paviedamleńniaŭ. Jon zajaviŭ, što pra padziei, jakija adbyvajucca ŭ śviecie, možna pračytać i ŭ internecie, pryčym značna chutčej, čym atrymać adpaviednuju telehramu ad dypłamata. Miadźviedzieŭ padkreśliŭ, što ŭ paviedamleńniach pavinna być bolš analityki i prapanovaŭ ab tym, jak dziejničać dalej.

U cełym razmova, jakuju, pa słovach krynicy «Kommiersanta» ŭ Kramli, prezident pisaŭ samastojna, vyjšła dastatkova doŭhaj. Usiaho ŭ pasiedžańni ŭdzielničała kala 150 pasłoŭ.

Na dumku ambasadara Rasii ŭ FRH Uładzimira Hrynina, «takija sustrečy nadzvyčaj karysnyja». «Pa Kanstytucyi, prezident vyznačaje zamiežnuju palityku krainy. I my tut atrymlivajem aryjentyry ź pieršych ruk», — skazaŭ jon.

MZS zahadzia raspracavała sakretnuju prahramu zbližeńnia z Zachadam

Varta adznačyć, što tendencyi abnoŭlenaj rasijskaj zamiežnaj palityki, zajaŭlenyja prezidentam Miadźviedzievym, supadajuć z tymi, jakija byli apisanyja ŭ sakretnym dakumiencie — novaj zamiežnapalityčnaj daktrynie, jakaja raspracoŭvajecca ŭ MZS. U pačatku traŭnia hety dakumient trapiŭ u presu i staŭ pradmietam abmierkavańnia.

Va ŭstupie da dakumienta, napisanym ministram zamiežnych spravaŭ Siarhiejem Łaŭrovym, havorycca ab tym, što «ŭmacavańnie adnosin uzajemazaležnaści ź viadučymi suśvietnymi dziaržavami na asnovie ŭzajemapraniknieńnia ekanomik i kultur» u intaresach Rasii. Prajekt praduhledžvaje raźvićcio stasunkaŭ u pieršuju čarhu ź Jeŭrasajuzam i ZŠA.

Hałoŭnaja pryčyna pavarotu ŭ zamiežnaj palitycy Rasii — heta niedachop srodkaŭ, nieabchodnych dla madernizacyi ekanomiki, transpartu i inavacyj. Pa padlikach Minekanomraźvićcia, dla realizacyi zapłanavanych sacyjalnych i infrastrukturnych prahram tolki da 2013 hodu RF treba budzie vydatkavać kala 1 trłn dalaraŭ. Prahramy na ŭzbrajeńnie kaštujuć nie mienš za 30 młrd dalaraŭ u hod.

Biudžet i reziervy Centrabanka takoj nahruzcy nie daduć rady. Palityka skaračeńnia deficytu biudžetu robić niemahčymaj ideju dziaržavy jak hałoŭnaha inviestbankira. Pavodle acenak analitykaŭ, šukać padtrymku buduć u ES i ZŠA.

Kamientary6

Ciapier čytajuć

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi24

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi

Usie naviny →
Usie naviny

Studentku, jakaja raptoŭna pamierła ŭ polskaj Łodzi, pachavali ŭ Biełarusi1

Jana baicca tolki adnaho — što nie chopić času. Staršyni Rady BNR Ivoncy Survile — 90 hadoŭ27

Siońnia — 15‑ja hadavina teraktu ŭ minskim mietro10

Tramp choča ŭźvieści ŭ Vašynhtonie 76‑mietrovuju tryumfalnuju arku4

Novy trend — hrybnaja kava. Nakolki heta sapraŭdy funkcyjanalny napoj?3

Bialacki: Usia Biełaruś — vialikaja turma28

Tramp: Nastupny krok — Mars!5

«Aryjon» pryvadniŭsia ŭ Cichim akijanie. Histaryčnaja misija palotu da Miesiaca «Artemida-2» paśpiachova zavieršana9

Šympanze ŭ džunhlach Uhandy viaduć samuju kryvavuju vajnu za ŭsiu historyju nazirańniaŭ. Nichto nie viedaje čamu22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi24

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić