Navuka i technałohii66

U Varšavie pasialili čałaviekapadobnaha robata — jon haniaje dzikoŭ i razmaŭlaje z narodam

U Varšavie źjaviŭsia novy haradski hieroj. Jaho nazvali ludskim imieniem: «Edvard Varchocki». Toje, što zadumlałasia jak žart, stała simvałam budučyni, jakaja niečakana ŭvachodzić u štodzionnaje žyćcio.

Robat prahaniaje dzikoŭ. Skryn ź videa: x.com/edwardwarchocki

Edvard Varchocki — heta humanoidny robat madeli Unitree G1 vyšynioj 132 santymietry, raspracavany kitajskaj kampanijaj Unitree Robotics. Heta adnosna kampaktnaja i mabilnaja płatforma novaha pakaleńnia, zdolnaja chadzić na dźviuch nahach, utrymlivać raŭnavahu i vykonvać bazavyja dziejańni z dapamohaj sistem štučnaha intelektu i dystancyjnaha kiravańnia.

Jaho «varšaŭskuju asobu» i publičny vobraz stvaryli polskija entuzijasty Bartaš Idzik i Radasłaŭ Hžełačyk. Pieršapačatkova prajekt zadumlaŭsia jak zabaŭka i ekśpierymient, ale vielmi chutka pieratvaryŭsia ŭ virusnuju źjavu.

U adroźnieńnie ad typovych demanstracyjnych robataŭ, Edvard pavodzić siabie jak jarki miedyjny piersanaž. Jon maje ŭłasnyja akaŭnty ŭ sacsietkach, dzie ad jaho imia źjaŭlajucca žarty, kamientary i videa, na jakich Edvard «razmaŭlaje» z aŭdytoryjaj, kamientuje naviny i traplaje ŭ roznyja haradskija situacyi.

Adzin z epizodaŭ adbyŭsia ŭ varšaŭskim Centry «Kapiernik» — supiersučasnym muziei navuki i techniki, kudy pryjazdžajuć ludzi z usioj Jeŭropy. U videa, jakoje razyšłosia ŭ internecie, Edvard vykazvaje abureńnie z nahody taho, što jaho nie puskajuć usiaredzinu: maŭlaŭ, jon pryjšoŭ vučycca i pakazać, što robaty taksama mohuć paznavać śviet. Situacyja skončyłasia ŭmiašańniem achovy i palicyi, što vyklikała dyskusiju — ci hatovaje hramadstva, maralna i jurydyčna, da prysutnaści takich robataŭ u publičnych prastorach.

Heta byŭ nie adziny vypadak, kali robat pryciahvaŭ uvahu. U sakaviku Edvarda zaprasili ŭ Siejm, dzie jon nie tolki adkazvaŭ na pytańni, ale i sam ich zadavaŭ.

Jon taksama udzielničaŭ u miedyjnych mierapryjemstvach, u tym liku ŭ šou «Tancy z zorkami», i navat startavaŭ u Varšaŭskim paŭmarafonie.

Asablivuju papularnaść atrymała videa, na jakim Edvard vyhaniaje dzikoŭ z varšaŭskaj vulicy. 

Jak piša MRKT3.0 Magazine, stvaralniki Edvarda śćviardžajuć, što padobnyja humanoidnyja robaty mohuć stać zvyčajnaj źjavaj užo ŭ najbližejšyja piać hadoŭ. Ich arhumienty prahmatyčnyja: mašyny nie chvarejuć, nie patrabujuć adpačynku i mohuć pracavać bieśpierapynna. Pry hetym jany pryznajuć, što sučasnyja technałohii jašče dalokija ad poŭnaha ŭznaŭleńnia čałaviečych emocyj.

Robat «Edvard Varchocki». Fota benchmark.pl

Edvarda ŭžo sprabujuć pazicyjanavać nie tolki jak zabaŭlalny prajekt, ale i jak mahčymy pratatyp budučych «spadarožnikaŭ», asabliva dla adzinokich abo pažyłych ludziej, — jon zaŭsiody dastupny, pryjazny i funkcyjanalny.

Ale razam z hetym, pa miery taho, jak robaty, padobnyja da Edvarda, stanoviacca ŭsio bolš zdolnymi i čaściej prysutničajuć u našych haradach, uźnikajuć i bolš składanyja pytańni: ci zamieniać jany ludziej u pracy, jak źmieniacca hramadskija normy i jakim stanie suisnavańnie čałavieka i mašyny ŭ haradskoj prastory.

Pavodle Idzika i Hžełačyka, tendencyja raźvićcia siužeta śviedčyć ab tym, što prynamsi častkova robaty zamieniać ludziej ŭ mnohich zadačach. Jany taksama bačać bolš kałabaratyŭnuju budučyniu, dzie robaty dapaŭniajuć čałaviečaje žyćcio, a nie prosta zamianiajuć jaho. Ale pakul što Edvard Varchocki staŭ fienomienam pop-kultury.

Kamientary6

  • Piečalnoje buduŝieje
    17.04.2026
    Nu, vot nie chotitie razmnožaťsia, tak vas zamieniat roboty.:)) Dažie na movie. Dzieuki, vam kapiec.:))
  • ko
    17.04.2026
    "Ich arhumienty prahmatyčnyja: mašyny nie chvarejuć, nie patrabujuć adpačynku i mohuć pracavać bieśpierapynna."

    nu pram taki...
    muž niejak skazaŭ - nijaki robat ci stanok nie moža vyrabić zvyš taho, što ŭ jaho zakładziena prahramaj i t.p., a na čałavieka naareš, dak jon tabie try źmieny ŭ adnu adpracuje
  • Ryhor
    17.04.2026
    Ciapier heta viesieła, ale heta drenna skončycca.

Ciapier čytajuć

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Usie naviny →
Usie naviny

6 vajskovych mašyn, 20 mašyn supravadžeńnia. Pryjezd Łukašenki ŭ rezidencyju na Homielščynie trapiŭ na spadarožnikavy zdymak16

«Pakul zajavak nul». U vilenskaj škole Stembridge raskazali, jak idzie nabor u sadkoŭskuju hrupu ź biełaruskaj movaj navučańnia14

«Ablivali farbaj pomniki, vyryvali kryžy». Padletki paškodzili bolš za 50 mahił na Radaŭnicu. Ich zatrymaŭ śpiecnaz4

Biełaruś uvajšła ŭ suśvietny antytop-5 pa kolkaści naradžeńniaŭ20

Ministr zamiežnych spraŭ Polščy sustreŭsia z Džonam Koŭłam4

Sałaŭjoŭ vybačyŭsia pierad Viktoryjaj Boniaj, ale admoviŭsia vybačacca pierad Miełoni5

Tejłar Śvift damahajecca pravavoj abarony frazy «Pryvitańnie, heta Tejłar Śvift»

Ułady Biełarusi prasili Rasiju pieradać im ukrainskija radoviščy na Danbasie. Tyja jašče navat nie akupavanyja17

Kolki ŭ Biełarusi žyvie ŭdzielnikaŭ Vialikaj Ajčynnaj vajny?7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj14

Na pratestancki fiestyval u «Čyžoŭku-Arenu» jedzie amierykanski prapaviednik Franklin Hrem. Razam ź im čakajuć Koŭła z žonkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić