Na 70‑m hodzie žyćcia 14 śniežnia pamior biełaruski kampazitar i muzyčny dziejač Viktar Kapyćko. Pra heta paviedamiŭ krajaznaŭca Vadzim Zielankoŭ. Pryčyna śmierci nie nazyvajecca.

Viktar Kapyćko byŭ adnym z samych značnych i aryhinalnych kampazitaraŭ Biełarusi, jaki pracavaŭ u šyrokim dyjapazonie žanraŭ, ad opier da muzyki dla kino i teatra.
Jon byŭ vypusknikom Leninhradskaj kansiervatoryi i aŭtaram muzyki dla socien kina-, tele– i videafilmaŭ, šmatlikich śpiektaklaŭ. Siarod jaho prac — muzyka da pastanoŭki «Dziadźki Vani» Čechava, a taksama da biełaruskaha histaryčnaha filma «Anastasija Słuckaja».
Pryčyna śmierci nie nazyvajecca.
Apošnija svaje dopisy ŭ fejsbuku Viktar Kapyćko apublikavaŭ učora i pryśviaciŭ ich vyzvaleńniu Mašy Kaleśnikavaj. Jon dadaŭ svaje tvory dla flejty i napisaŭ «Maša na voli».
«Simfoniju čatyroch flejt» jakraz vykonvaje ansambl flejtystaŭ pad kiraŭnictvam Maryi Kaleśnikavaj.
-
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
-
Minskim Šabanam pryśviacili modnuju kalekcyju: dzie kupić i što pa cenach?
-
Andruś Biezdar, jaki vyjšaŭ ź SIZA, raskazaŭ, jak jaho sprava ciapier i što budzie dalej
Ciapier čytajuć
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary