U Homielskaj vobłaści cicha zakryli balnicu, nazvaŭšy heta rearhanizacyjaj
Tut prachodzili reabilitacyju i lačeńnie žychary roznych rajonaŭ Homielščyny. Čynoŭniki abiacali, što ničoha nie zakryjuć.
Videa z kadrami častkova zakinutaj terytoryi Śviaciłavickaj učastkovaj balnicy ŭ Vietkaŭskim rajonie zaŭvažyŭ «Fłahštok». Pad rolikam źjaviłasia mnostva kamientaroŭ: ludzi vykazali žal z nahody taho, što budynak niekali papularnaj miedustanovy apuścieŭ, i abureńnie, što «ŭsio razvalili».
«Usia Homielskaja vobłaść pryjazdžała na lačeńnie… Ličyłasia adnoj z najlepšych reabilitacyj u vobłaści», — napisała byłaja miedrabotnica.
«Pa ŭsioj krainie takich miescaŭ šmat, a raniej takija abjekty nie toje što zakryvalisia, a raźvivalisia i budavalisia novyja», — vykazaŭ mierkavańnie inšy karystalnik.

Jak vyśvietliŭ «Fłahštok», balnicu zakryli cicha, biez abjaŭ i aficyjnych publikacyj. Ni ŭ rajonnaj haziecie, ni na inšych dziaržresursach infarmacyi pra heta niama. Adzinaje zhadvańnie z aficyjnym kamientarom — adkaz na pytańnie čytača ŭ «Sielskaj haziecie».
Paviedamlałasia, što žycharka Chojnickaha rajona była «ŭschvalavanaja tym, što, pavodle čutak, z 1 studzienia 2025 hoda zakryjuć Śviaciłavickuju ŭčastkovuju balnicu», jakaja «našaje vyratavańnie, tam dapamahajuć adnavicca paśla roznych traŭm».
U haziecie tady napisali, što «čutki raźviejała» načalnik adździeła arhanizacyi miedycynskaj dapamohi hałoŭnaha ŭpraŭleńnia pa achovie zdaroŭja Homielskaha abłvykankama Natalla Maścierskaja. Jana zajaviła:
«Zakryvać ustanovu nie budziem. Jaje čakaje niekatoraja rearhanizacyja: 20 reabilitacyjnych łožkaŭ pieraniasuć na bazu Vietkaŭskaj centralnaj rajonnaj balnicy. Heta adbyvajecca zhodna z narmatyŭnymi pravavymi aktami. Umovy dla pacyjentaŭ tolki palepšacca: im nie daviadziecca jechać u Śviaciłavičy, što ŭskładniaje łahistyku dla ludziej ź inšych rajonaŭ, a reabilitavacca buduć prosta ŭ Vietcy».

Pa sutnaści ž balnica akazałasia zakrytaj.
Pacyjentaŭ pryciahvali ŭ Śviaciłavičy nie tolki pracedury, ale i malaŭničaja pryroda, pryhožaje voziera, terytoryja vakoł — mienavita heta spryjała reabilitacyi. U Śviaciłavickuju balnicu jechali jak u sanatoryj.
Jašče ŭ 2018 hodzie hazieta Vietkaŭskaha rajvykankama padymała temu zakryćcia balnicy ŭ Śviaciłavičach, adznačajučy, što «siarod viaskoŭcaŭ papaŭźli čutki pra zakryćcio balnicy» i «kolki b ludziej ni pierakonvali ŭ advarotnym, pahałoska vyliłasia ŭ zvarot u administracyju prezidenta».
Tady ŭłady pierakonvali, što niahledziačy na «aptymizacyju», balnica budzie pracavać:
«Bolš za toje, na rajonnym uzroŭni pryniata rašeńnie zachavać terapieŭtyčnaje adździaleńnie ŭ raniejšym vyhladzie. Žychary navakolnych viosak buduć atrymlivać lačeńnie na miescy ŭ raniejšym režymie».
Pra heta ž zajaŭlaŭ i eks-kiraŭnik abłasnoha ŭpraŭleńnia achovy zdaroŭja, deputat parłamienta Mikałaj Vasilkoŭ:
«Śviaciłavickaja balnica budzie isnavać. I ŭzrovień miedycynskaj dapamohi zachavajecca tut na raniejšym uzroŭni. Heta datyčycca i reabilitacyjnaha adździaleńnia, pasłuhi jakoha ceniać daloka za miežami Vietkaŭskaha rajona, i łožkaŭ siastrynskaha dohladu, zapatrabavanaść jakich vielmi vysokaja, i terapieŭtyčnaha adździaleńnia, dzie možna atrymać pieršuju dapamohu».
Praŭda, hetaja publikacyja na sajcie rajonki ŭžo niedastupnaja, ale jana zachavałasia ŭ veb-archivie.
Ciapier, pa słovach miascovych žycharoŭ, adzinaje, što zastałosia ŭ Śviaciłavickaj balnicy — heta adździaleńnie siastrynskaha dohladu, «i toje, kažuć, tolki da kanca hoda».

Raniej, jak skazana na sajcie Vietkaŭskaj centralnaj rajonnaj balnicy, u Śviaciłavičach była paliklinika na 250 naviedvańniaŭ u źmienu i z adździaleńniem dzionnaha znachodžańnia na 5 łožkaŭ, adździaleńnie siastrynskaha dohladu na 40 łožkaŭ, post chutkaj miedycynskaj dapamohi na adnu vyjaznuju bryhadu. Tut byli pasłuhi fizijaterapii, chvojnyja vanny, hrazi, škipinarnyja vanny.
Pieršapačatkova budynak u Śviaciłavičach byŭ pabudavany jak dziciačy sanatoryj. Ale paśla katastrofy na ČAES u novym kompleksie było arhanizavana mižrajonnaje adździaleńnie rańniaj miedycynskaj reabilitacyi dla chvorych traŭmatałahičnaha profilu. Tut stali prapanoŭvać pacyjentam svaju krynicu minieralnaj vady, voda– i hrazielačebnicu, aromaterapiju, elektraśviatłolačeńnie, zału ŁFK, masaž, inšyja pracedury.
Amal sorak hadoŭ, da kanca svajho žyćcia, balnicu ŭznačalvaŭ zasłužany ŭrač BSSR, kavaler ordena «Znak Pašany» Valeryj Rodzin. U pamiać pra jaho na budynku balnicy ŭstalavana miemaryjalnaja doška.
«Kali b Rodzin padniaŭsia, jon by znoŭ loh u mahiłu. Tak zapuścili i źniščyli balnicu», — napisaŭ adzin z kamientataraŭ.
Ź likvidacyjaj balnicy vioska Śviaciłavičy, jakoj byŭ prysvojeny status ahraharadka, pieražyvaje svajo druhoje pamirańnie — paśla pieršaha, praz čarnobylskuju katastrofu.
Kamientary