«Štrafy «fizikam», a sielsaviety — «heta druhoje». Ludzi aburylisia, što dziažpradpryjemstvy nie štrafujuć za pustazielle
U Biełarusi ŭviali štrafy za pustazielle, u tym liku za invaziŭnuju raślinu sumnik. Pavodle Kodeksa ab administracyjnych pravaparušeńniach (art. 24.1 KaAP RB), štrafy za ihnaravańnie mier pa baraćbie z hetaj raślinaj składajuć ad 20 da 300 bazavych vieličyń. Čynoŭniki asabliva kantralujuć pryvatnyja ŭčastki i terytoryi vakoł ich, ale prablema ŭ tym, što da siabie ŭ ich patrabavańni kudy mienš strohija, zaŭvažyła BG.Media.

U toj ža čas žychar Bresta źviarnuŭ uvahu na prablemu: na terytoryi dziaržaŭnaha pradpryjemstva, uzdoŭž linii elektrapieradač, raście vialikaja kolkaść sumnika, jaki nichto nie vykošvaje. Pa słovach miascovaha žychara, mienavita z hetaj terytoryi nasieńnie raźlatajecca na pryvatnyja ŭčastki, paśla čaho ich uładalniki vymušanyja zmahacca z pustaziellem pad pahrozaj štrafu.
Mužčyna nakiravaŭ skarhu praz partał 115.bieł, ale jaje nie zadavolili. Sa skrynšotaŭ vidać, što zajaŭku niekalki razoŭ zakryvali. Brescki rajon elektryčnych sietak (RES) patłumačyŭ, što terytoryja z pustaziellem «nie znachodzicca na absłuhoŭvańni pradpryjemstva». U vyniku pryvatnyja ŭładalniki akazalisia adzinymi, chto niasie adkaznaść za ŭparadkavańnie terytoryj uzdoŭž ŁEP.
Heta vyklikaje abureńnie ŭ kamientataraŭ. Ludzi adznačajuć, što štrafy dziejničajuć tolki dla «fizikaŭ», a sielsaviety i dziaržaŭnyja struktury faktyčna vyzvaleny ad adkaznaści. Chtości navat žartam zaŭvažyŭ, što «chutka buduć štrafavać za tryputnik i dźmuchaŭcy».
«Jašče b barščeŭnik dadała». Dziaŭčyna sabrała dziciaci na liniejku ŭ škołu bukiet palavych kvietak i narvałasia na chejt
U Biełarusi ŭzmocniać pakarańnie za niapravilna vykinutaje śmiećcie i niaskošany barščeŭnik
Dekaratyŭnaja kvietka ci padstupny zachopnik?
Trasca, horšaja za barščeŭnik. Pra raślinu, jakaja atručvaje lasy pa ŭsioj Biełarusi
Hetuju zarazu nijak nie mohuć źniščyć, choć jašče letaś pradavali na rynku pa 5 rubloŭ
Kamientary
Spadar, haspadar, pan narešcie.