Hramadstva3737

«Na kancertach niama miesca radykalnamu nacyjanalizmu, ahresii i hvałtu». Maks Korž vykazaŭsia nakont skandału, jaki razhareŭsia paśla jaho vystupu ŭ Varšavie

Vialiki kancert biełaruskaha repiera Maksa Korža, jaki 9 žniŭnia ŭ Varšavie sabraŭ kala 80 000 čałaviek z usioj postsavieckaj prastory, skončyŭsia hučnym skandałam u Polščy i spravakavaŭ novy vitok ksienafobskich nastrojaŭ u polskim hramadstvie. Śpiavak byŭ vymušany adreahavać na krytyku z boku polskich palitykaŭ i ŚMI, jakija ŭbačyli ŭ dziejańniach fanataŭ prajavu niepavahi da polskaj historyi.

Maks Korž. Fota: instahram śpievaka

Nahadajem, što napiaredadni kancerta sotni fanataŭ zładzili stychijnuju viečarynku z fajerami i ałkaholem, a padčas samoha vystupu na Nacyjanalnym stadyjonie adbylisia sutyčki z achovaj.

U natoŭpie taksama zaŭvažyli čyrvona-čorny ściah UPA — simvał, jaki ŭ Polščy asacyjujecca z Vałynskaj raźnioj, učynienaj ukrainskimi nacyjanalistami ŭ 1943 hodzie. Dla palakaŭ heta stała šokam: u źjaŭleńni takich ściahoŭ jany pabačyli prajavy nacyjanalizmu i abrazu nacyjanalnaj pamiaci.

Čyrvona-čorny ściah UPA na kancercie Maksa Karža ŭ Varšavie. Skrynšot videa

U vyniku palicyja zatrymała 109 čałaviek, a polskija ŭłady vyrašyli departavać z krainy 57 ukraincaŭ i 6 biełarusaŭ, jakich abvinavacili ŭ ahresiŭnych dziejańniach i parušeńniach paradku.

Siońnia śpiavak adreahavaŭ na skandał u svaim instahramie prymirenčym dopisam:

«Siabry, niama miesca radykalnamu nacyjanalizmu na kancertach, hetak ža jak i ahresii dy hvałtu ź luboha boku. Heta supiarečyć samaj sutnaści kancertaŭ. Tolki ŭzajemnaja pavaha. Padobnyja pravakacyi raspalvajuć mižnacyjanalnuju varožaść, a značyć — niedapuščalnyja.

Nikoli pieravaha adnoj nacyi nad inšymi ŭ historyi ničoha dobraha, akramia biady, nie prynosiła.

Kancerty — heta pra maładość, pra siabroŭstva, pra indyvidualnuju maru kožnaha, pra toje, što adbyvajecca ŭnutry nas, pra adzinstva nasupierak nianaviści, jakaja raspalvajecca navokał.

Na hety momant heta praktyčna adzinaje miesca, dzie chłopcy z roznych krain mohuć być adnym cełym. Tak i budzie praciahvacca. Ludzi i nadalej buduć zbližacca, niahledziačy na adzinkavyja pravakacyi.

Ja pryjechaŭ i źjechaŭ, a vam žyć razam, tamu nie paddavajciesia na manipulacyi, atrymlivajcie asałodu ad žyćcia.

A ŭsie, kamu pryjšłasia daspadoby naša atmaśfiera, naš Slavic vibe, padklučajciesia, bo my idziem dalej», — napisaŭ Maks Korž.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary37

  • Mch
    17.08.2025
    Štości prosta nahadvaje adnu ź mietadyčak niekatorych kamientataraŭ: "suprać nacynalizma" akramia rasiejskaha. "Jakaja roźnica na jakoj movie, a ŭ mianie pryncypova budzie ŭsio pa rasiejsku". "Postsavieckaja prastora", a faktyčna rasiejcy i rasiejskamoŭnyja piatyja kałony ŭ roznych krainach SND i Jeŭropy. Nu i pad kaniec: "Ja pryjechaŭ i źjechaŭ, a vam žyć razam". Nu-nu. Pasvaryŭ "rasiejskamoŭnych" biełarusaŭ i ŭkraincaŭ z palakami, i zmataŭsia "A vy žyvicie ciapier z hetym jak chočacie".
  • Koržyk
    17.08.2025
    Małajčyna, naprykancy
  • .
    17.08.2025
    Pieršy raz prahučała pra "Slavic vibe"?
    Zdajecca, raniej u jaho było tolki vibe/vajb.
    Niadaŭna ja tut pamyliŭsia, kali napisaŭ, što Korž nie žadaje hublać svoj 2019 ź vialikaj słavianskaj aŭdytoryjaj prychilnikaŭ. Značyć, nie mocna pamyliŭsia. Słova "słavianskaje" dla jaho niasie niejki svoj važny sens.

    Miarkuju, što takimi ahulnymi prahonami jon tolki zrobić horš. Jak by i za ŭsio dobraje, suprać varožaści, ale iznoŭ ahulnymi słovami, biez dakładnych nazvaŭ vorahaŭ. Jak by i suprać ideałohij, ale heta taksama ideałohija, užo i sa svajoj nazvaj. Voś za jaje jamu napchajuć.
    Kali jon sapraŭdy žadaje toje, što kaža, biez hłybokich sensaŭ, to treba być jašče aściarožniej u vykazvańniach.

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali26

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali

Usie naviny →
Usie naviny

Pamierła Luboŭ Sankievič z Babrujska. Jana publična prasiła prabačeńnia za toje, što ŭ 1994‑m hałasavała za Łukašenku1

U Ždanovičach budujuć most, jaki złučyć dva rajony stalicy. Jakim jon budzie2

Čamu ciapier tak šmat klaščoŭ i što z hetym rabić?6

U dzień pačatku Pieciarburhskaha ekanamičnaha forumu USU nanieśli dziasiatak udaraŭ pa naftavym terminale ŭ porcie horada i bazie Bałtfłotu ŭ Kranštacie41

Parašenka zajaviŭ, što Ukrainie treba zaviaršyć kanflikt prosta zaraz20

Kiraŭnik DNR paviedamiŭ pra ŭdar drona pa aŭtobusie Maskva — Simfieropal3

Iran atakavaŭ bazy ZŠA ŭ Kuviejcie i Bachrejnie2

Apakalipsisu nie budzie? Navukoŭcy pierahledzieli samy zmročny scenar paciapleńnia klimatu5

Minčanka čatyry hady pražyła z mužčynam, naradziła dzicia, i nie viedała jaho imia10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali26

«Sumny horad, pra jaki pryniata dobra kazać». Rasijanka raskrytykavała Minsk — biełarusy joj iranična padziakavali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić