Žychar Vaŭkavyskaha rajona pajeŭ chatnich hryboŭ i trapiŭ u reanimacyju
Žychar Vaŭkavyskaha rajona trapiŭ u reanimacyju z batulizmam paśla taho, jak pajeŭ chatnich kansiervavanyja hryboŭ. 35-hadovy mužčyna spačatku čatyry dni lačyŭsia samastojna, ale kali źjavilisia surjoznyja simptomy — dvajeńnie ŭ vačach, ciažkaść z hłytańniem i dychańniem — vyklikaŭ chutkuju dapamohu, paviedamlaje teleradyjokampanija «Hrodna».

Jak patłumačyła doktarka-hihijenistka Hrodzienskaha abłasnoha centra hihijeny i epidemijałohii Katažyna Makuć, biez svoječasovaha ŭviadzieńnia antytaksičnaj syrovatki śmiarotnaść ad batulizmu moža dasiahać 70%.
Miedyki nahadvajuć, što chatnija kansiervy, asabliva hryby, — heta zona ryzyki. Pry pieršych prykmietach atručvańnia (młosnaść, słabaść, prablemy sa zrokam abo dychańniem) treba terminova źviartacca da daktaroŭ. Samalačeńnie pry padazreńni na batulizm moža być śmiarotna niebiaśpiečnym.
Ciapier čytajuć
«Spasibo, Lena! Prodołžajtie viesti nabludienije». Aficer, jaki pisaŭ Charysavaj, paśviŭsia ŭ čatach palitemihracyi, a niekatorym dziaŭčatam navat prapanoŭvaŭ abmianiacca niudsami
Kamientary