Tak žyli bahatyja minčuki 90-ch. Pradajuć kvateru ŭ domie dla partyjnaj elity
Hety dom na Čarviakova, 4 u Minsku budavaŭsia dla partyjnaj elity. U im tolki troch– i čatyrochpakajovyja kvatery. A ŭ kvaterach pieršapačatkova zaprajektavanyja kabiniety. Ciapier pradajecca adna ź ich, piša Realt.

Heta rajon Staražoŭki, amal centr horada, adkul pieššu možna dajści da Trajeckaha pradmieścia, parka Pieramohi i Niamihi.
Dzieviacipaviarchovik pabudavali ŭ 1971 hodzie pa prajekcie architektaraŭ Voinava i Filimonava. Zabudoŭščyk — Upraŭleńnie spravami CK KPB. Žyllo budavałasia dla partyjnych rabotnikaŭ. I miarkujučy pa ŭsim — dla kirujučych.

U kožnym padjeździe tut naličvajecca ŭsiaho pa 17-18 kvater — heta značyć, pa dźvie kvatery na pavierch. U šmatpaviarchoviku adsutničajuć adnapakajoŭki i dvuchpakajoŭki. Usie kvatery tut vyklučna vialikaha mietražu — tolki troch– i čatyrochpakajovyja.
U kvaterach — vysokija stoli (2,7 mietra), vialikija vokny, prastornyja kuchni i asobnyja haścinyja. A jašče ŭ kožnaj kvatery tut byŭ praduhledžany pracoŭny kabiniet.
Adna z takich kvater ciapier pradajecca. Heta čatyrochpakajoŭka na 129,8 kvadrata na siomym paviersie.

U haścinaj płoščaj 37 kvadratnych mietraŭ — parkiet, draŭlanaja mebla, dekaratyŭny kamin, žaluzi, a taksama televizar i muzyčny centr.

Z haścinaj — vychad na łodžyju ź vidam na park Pieramohi i Śvisłač.

Kuchnia taksama vielizarnaja — 17,5 kvadrata. I ŭ joj taksama atmaśfiera 90-ch. Tut i draŭlany harnitur, i plitka na ścienach.

U spalniach — taksama atmaśfiera 90-ch. U adnym z pakojaŭ jość nie tolki televizar, ale i vidzik.


Z kabinieta — vychad na łodžyju ź vidam na zialony dvor.

Sanvuzieł u kvatery raździelny. U prybiralni — asabisty śmiećciepravod.

Prosiać za takuju kvateru 184 tysiačy dalaraŭ. Mietr atrymlivajecca 1418 dalaraŭ.
Ale haspadary hatovyja da handlu.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje
U Breście pry savietach jaŭrejskija mohiłki zakatali pad stadyjon. Ciapier tam adkryli pieršy ŭ krainie łapidaryj. Ale chto zrujnavaŭ mohiłki, chavajuć

Kamientary
[Zredahavana]