Hramadstva66

Čały: Chočacca skazać słovami Maryi-Antuanety — niama bulby, niachaj jaduć hrejpfruty i banany

Analityk Siarhiej Čały ŭ novym vypusku svajoj prahramy źviarnuŭ uvahu na absurdnuju situacyju z harodninaj u Biełarusi.

Kadr ź filma «Maryja-Antuaneta» (2006).

«Što tyčycca harodniny — mnie zdajecca, heta ŭžo navat nie śmiešna, bo heta niejki zusim poźni Saviecki Sajuz.

Pa telebačańni pakazvajuć bulbu. Kali MARH sapraŭdy, biez žartu, u svaim telehram-kanale vykładaje videa pra toje, jak jany naviedali «zakramy», to bok stabilizacyjnyja fondy, znajšli tam dobruju bulbu, navat pakazali jaje ludziam, ale ŭ kramy jana čamuści tak i nie trapiła».

Čały adznačaje, što siońnia adzinaj formaj hramadzianskaj aktyŭnaści stanovicca mahčymaść zdymać tyktoki pra jakaść i košt harodniny. 

Pryčym havorać užo nie tolki pra bulbu, ale i pra kapustu i cybulu. Jon źviartaje ŭvahu na dziŭny paradoks z cenami:

«Voś kapusta: ceńnik jość — rubiel tryccać, a kapusty niama. A ŭ susiedniaj kramie znajšłasia kapusta ŭžo pa čatyry rubli za kiłahram. To bok pa rubiel tryccać niama, a pa čatyry — jość. Jak tak atrymlivajecca? Zahadka».

Praz toje, što ŭ biełaruskich kramach treba jašče pašukać zvyčajnuju bulbu i kapustu, ale lohka znajści ekzatyčnyja frukty, Siarhiej Čały iranizuje:

«Chočacca skazać słovami Maryi-Antuanety: jak, u paddanych niama chleba? Niachaj jaduć pirožnyja — heta ž značna smačniej! Ježcie hrejpfruty i banany».

Čały zaŭvažaje, što pavodle pastanovy, padpisanaj premjer-ministram Alaksandram Turčynym, dazvolena pavialičyć adpusknyja ceny. Z 17 krasavika pa 15 maja buduć dziejničać pavyšanyja adpusknyja i roźničnyja ceny na harodninu. Maksimalna dapuščalnaja adpusknaja cana na śviežuju bulbu (akramia mytaj) pavialičana z 76 kapiejek da 1 rubla.

«Heta, na chvilinku, na tracinu, — zaŭvažaje Čały. — U nas ža niama inflacyi, praŭda? My ž jaje strymlivajem, strymlivajem, a potym — op! — 30 pracentaŭ.

I pryčym, miarkujučy pa cenach, kali pa 1,30 niama, a pa 4 rubli jość, jaje nie na tracinu, a prykładna ŭ try razy treba pavialičyć, kab bulba, narešcie, źjaviłasia».

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary6

  • daviedka
    28.04.2025
    «Kommunarka» pusť v svoj fruktovo-piuriešnyj šokoład dobavit łuk, kapustu i ohurcy, čtoby pridať jemu charaktiernyj zielenovatyj ćviet dubajskoho šokołada i prodavať po takoj žie cienie 100$ za kh, čto v piať raz vyšie novoj cieny «Triufiela».
  • Siu
    28.04.2025
    Eto kakije-to fiejk ńjusy. Obŝajaś s ostavšimisia v biełarusi, vsio tam jesť v supiermarkietach...
  • neno
    28.04.2025
    Ciu, možiet u vas znakomyje v toj Biełoruśsii, kotoruju po BT pokazyvajut? Kartoška to koniečno popadajetsia v mahazinach, no po cienie apielsinov. A kačiestvo... Moi roditieli takuju vybrasyvali ili śvińjam varili.

Ciapier čytajuć

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli2

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli

Usie naviny →
Usie naviny

Kryścina Cimanoŭskaja znoŭ niaviesta — ź piarścionkam ad Tiffany18

Minčanin chacieŭ pradać parahienieratary, ale 15‑hadovy pakupnik biaspłatna zabraŭ tavar i ŭciok

Pad Tałačynom pierakuliŭsia aŭtobus Maskva — Brest, zahinuła pasažyrka

Ad zvyčajnych piensijanieraŭ da bahaciejaŭ: chto i jak hulaje ŭ minskich kazino

Zahinuŭ kamandzir Ruskaha dobraachvotnickaha korpusa Dzianis Kapuścin28

«Situacyja jak na akupavanych terytoryjach Ukrainy». Pavieł Barkoŭski — pra stan biełaruskaj kultury20

U Rasii zatrymali 70 čałaviek, jakija malilisia za zdaroŭje Zialenskaha3

Minus 40 i «Hod bieź leta»: jak klimatyčnaja anamalija sparadziła «Frankienštejna», vampiraŭ i biełaruskuju mistyku3

Pazbavili baćkoŭskich pravoŭ ciažarnuju žančynu ź Minska, čyja starejšaja dačka dvojčy sprabavała skončyć žyćcio samahubstvam2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli2

Alaksandr Łukašenka tak lasnuŭsia na lod na chakiei, što trybuny zamierli

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić