Kultura

Urahan pavaliŭ viekavyja lipy na siadzibie Chraptovičaŭ u Ščorsach

13 lipienia pa Hrodzienskaj vobłaści prajšoŭ navalničny front. Mocny viecier narabiŭ biady i na terytoryi parku ŭ Ščorsach.

Pavalenyja drevy na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

Jak paviedamlajuć vidavočcy, urahan źniščyŭ kala traciny starych lip u parku pry byłoj siadzibie Chraptovičaŭ, pomniku architektury i sadova-parkavaha mastactva druhoj pałovy XVIII — pačatku XIX stahodździa.

«Heta žach: z kamlom i karaniami prosta valiła 20-25-mietrovyja lipy i adnačasna łamała ich. A nievialikija drevy vyšynioj 6-10 mietraŭ prosta ŭ mačałku halinki kudłaciła», — piša vidavočca ŭ sacsietkach.

Pavalenyja drevy na inšym bierazie stavoŭ u parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

U XIX stahodździ siadziba Chraptovičaŭ była važnym kulturnym centram. Tut byvali Adam Mickievič, Uładzisłaŭ Syrakomla, Jan Čačot. Apošni niekatory čas pracavaŭ biblijatekaram u znakamitaj biblijatecy pry siadzibie. 

U Pieršuju suśvietnuju vajnu pałac Chraptovičaŭ paciarpieŭ ad vajennych dziejańniaŭ i paźniej byŭ razabrany, miascovuju biblijateku vyvieźli i pieradali paźniej Kijeŭskamu ŭniviersitetu. Pytańnie ab viartańni biblijateki ŭ Biełaruś nieŭrehulavana dahetul.

Pavalenyja drevy na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak
Pałamanyja drevy ŭ ahrasiadzibie na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

Apošniaha ŭłaśnika majontka, pradstaŭnika ruskaha rodu Bucianiovych, jakija ŭ spadčynu pa kudzieli (to-bok pa žanočaj linii) atrymali prava mienavacca hrafami Chraptovičami, aryštavali ŭ vieraśni 1939 hoda savieckija vojski. 

U čas vajny niemcy vyzvalili jaho z turmy, jon zdoleŭ vyjechać za miažu. Za savieckim čas siadziba całkam pryjšła ŭ zaniapad. Tolki ŭ naš čas pačali kazać pra adnaŭleńnie pomnika.

Pałamanyja drevy ŭ centry miastečka kala carkvy Śviatoha Dźmitryja Sałunskaha ŭ Ščorsach. Fota z sacsietak
Mocnym vietram pazryvała blachu z dachu carkvy Śviatoha Dźmitryja Sałunskaha ŭ Ščorsach. Fota z sacsietak

Była stvoranaja arhanizacyja «Fond Ščorsy i Chraptovičy», jakaja, miž inšym, pravodziła vałanciorskija letniki i sprabavała pryciahnuć finansavańnie na adnaŭleńnie siadziby z prahram transhraničnaha supracoŭnictva Jeŭrasajuza. Arhanizacyja była likvidavana režymam Łukašenki ŭ listapadzie 2021 hoda. Usie raboty na terytoryi siadziby ŭ Ščorsach spynilisia.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

Izrailski avijaŭdar pierarvaŭ efir dziaržteleradyjo Irana. Štab-kvatera TB źniščanaja VIDEA29

Izrailski avijaŭdar pierarvaŭ efir dziaržteleradyjo Irana. Štab-kvatera TB źniščanaja VIDEA

Usie naviny →
Usie naviny

Pjany vaśmikłaśnik u Homieli ŭ handlovym centry biŭ nahami supracoŭnikaŭ milicyi12

Aŭtamabil pad Minskam sutyknuŭsia adrazu z tryma łasiami1

Ad zaŭtra znoŭ pačnie chaładać2

Kala Śbier banka ŭ Minsku adkryvajuć pomnik kačcy

Na kanfierencyi Reshape 2025 aburylisia «tysiačami kanfierencyj», abvinavacili Cichanoŭskuju ŭ dyktatury i acanili vyniki 5 hadoŭ u emihracyi28

«Toje, što Izrail zrabiŭ ź Iranam, — heta toje, što Rasija chacieła zrabić z Ukrainaj»18

Žančyna złaviła na Prypiaci hihanckaha taŭstałobika. Jaho vaha — kala 60 kh3

Dziaŭčyncy z Polščy, achviaravać hrošy jakoj zaklikaŭ biełarus, sabrali patrebnuju sumu1

Piać faktaŭ pra novaha pres-sakratara MZS, jaki chamavataściu kosić pad Maryju Zacharavu10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Izrailski avijaŭdar pierarvaŭ efir dziaržteleradyjo Irana. Štab-kvatera TB źniščanaja VIDEA29

Izrailski avijaŭdar pierarvaŭ efir dziaržteleradyjo Irana. Štab-kvatera TB źniščanaja VIDEA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić