Kultura

Urahan pavaliŭ viekavyja lipy na siadzibie Chraptovičaŭ u Ščorsach

13 lipienia pa Hrodzienskaj vobłaści prajšoŭ navalničny front. Mocny viecier narabiŭ biady i na terytoryi parku ŭ Ščorsach.

Pavalenyja drevy na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

Jak paviedamlajuć vidavočcy, urahan źniščyŭ kala traciny starych lip u parku pry byłoj siadzibie Chraptovičaŭ, pomniku architektury i sadova-parkavaha mastactva druhoj pałovy XVIII — pačatku XIX stahodździa.

«Heta žach: z kamlom i karaniami prosta valiła 20-25-mietrovyja lipy i adnačasna łamała ich. A nievialikija drevy vyšynioj 6-10 mietraŭ prosta ŭ mačałku halinki kudłaciła», — piša vidavočca ŭ sacsietkach.

Pavalenyja drevy na inšym bierazie stavoŭ u parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

U XIX stahodździ siadziba Chraptovičaŭ była važnym kulturnym centram. Tut byvali Adam Mickievič, Uładzisłaŭ Syrakomla, Jan Čačot. Apošni niekatory čas pracavaŭ biblijatekaram u znakamitaj biblijatecy pry siadzibie. 

U Pieršuju suśvietnuju vajnu pałac Chraptovičaŭ paciarpieŭ ad vajennych dziejańniaŭ i paźniej byŭ razabrany, miascovuju biblijateku vyvieźli i pieradali paźniej Kijeŭskamu ŭniviersitetu. Pytańnie ab viartańni biblijateki ŭ Biełaruś nieŭrehulavana dahetul.

Pavalenyja drevy na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak
Pałamanyja drevy ŭ ahrasiadzibie na terytoryi parku Chraptovičaŭ u Ščorsach. Fota z sacsietak

Apošniaha ŭłaśnika majontka, pradstaŭnika ruskaha rodu Bucianiovych, jakija ŭ spadčynu pa kudzieli (to-bok pa žanočaj linii) atrymali prava mienavacca hrafami Chraptovičami, aryštavali ŭ vieraśni 1939 hoda savieckija vojski. 

U čas vajny niemcy vyzvalili jaho z turmy, jon zdoleŭ vyjechać za miažu. Za savieckim čas siadziba całkam pryjšła ŭ zaniapad. Tolki ŭ naš čas pačali kazać pra adnaŭleńnie pomnika.

Pałamanyja drevy ŭ centry miastečka kala carkvy Śviatoha Dźmitryja Sałunskaha ŭ Ščorsach. Fota z sacsietak
Mocnym vietram pazryvała blachu z dachu carkvy Śviatoha Dźmitryja Sałunskaha ŭ Ščorsach. Fota z sacsietak

Była stvoranaja arhanizacyja «Fond Ščorsy i Chraptovičy», jakaja, miž inšym, pravodziła vałanciorskija letniki i sprabavała pryciahnuć finansavańnie na adnaŭleńnie siadziby z prahram transhraničnaha supracoŭnictva Jeŭrasajuza. Arhanizacyja była likvidavana režymam Łukašenki ŭ listapadzie 2021 hoda. Usie raboty na terytoryi siadziby ŭ Ščorsach spynilisia.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ2

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Znajšli krajniaha», a «pastaviać sałdafona jakoha-niebudź». U sacsietkach adreahavali na zvalnieńnie kiraŭnika «Minsktransa»6

Vajskoŭcy źbili jak minimum adzin bieśpiłotnik 26 lutaha nad Homielem1

Zialenski raskazaŭ, kolki rakiet, KABaŭ i bieśpiłotnikaŭ zapuściła RF za zimu4

Małady kiroŭca na jarkim BMW źnios darožnyja znaki, śviatłafor i ŭlacieŭ na prypynak na vulicy Jakuba Kołasa ŭ Minsku6

Hałoŭny biełaruski prapahandyst zaklikaŭ źniščyć Mancheten daščentu53

Vyznačany časovy Viarchoŭny lidar Irana7

Pucin nazvaŭ zabojstva Chamieniei cyničnym parušeńniem usich normaŭ marali i prava. Łukašenka maŭčyć26

Statkievič — biełarusam: Vaša ciepłynia achutvała mianie. I ja adčuvaŭ jaje amal fizična6

U Iranie pry ŭdarach ZŠA i Izraila zahinuŭ kiraŭnik palicejskaj raźviedki2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ2

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić