Śviet33

U Rasii prapanujuć pryznać usie dyjaspary zamiežnymi ahientami. Zakranie biełarusaŭ?

Taki zakonaprajekt raspracavaŭ deputat Dziarždumy.

Ilustracyjnaje fota

Deputat ad KPRF Michaił Maćviejeŭ prapanuje pryraŭniać nacyjanalnyja dyjaspary da zamiežnych ahientaŭ i zabaranić zamiežnaje finansavańnie dyjasparalnych abjadnańniaŭ.

Jon uklučyŭ hetuju normu ŭ prajekt novaj redakcyi zakona ab nacyjanalnych kulturnych aŭtanomijach. Zhodna z dakumienty, da zamiežnych ahientaŭ prapanujecca pryraŭniać dyjaspary tych etničnych supolnaściaŭ, jakija majuć svaje dziaržavy za miežami Rasii, paviedamlaje «Nastojaŝieje vriemia».

Na dumku Maćviejeva, kolkaść nacyjanalnaściaŭ, u jakich jość svaje dziaržavy, u Rasii raście. Dyjaspary pry padtrymcy svaich dziaržaŭ budujuć svaje struktury, jakija ŭ pierśpiektyvie mohuć nasić «destruktyŭny charaktar».

Inicyjatyvu Maćviejeva ŭžo raskrytykavaŭ namieśnik staršyni profilnaha kamiteta Dziarždumy Ildar Hilmutdzinaŭ. Jon zaklikaŭ nie źmiešvać «u adnym katle» mihrantaŭ i hramadzian Rasiei, a taksama adznačyŭ, što hramadzianie Rasii inšych nacyjanalnaściaŭ majuć prava na zachavańnie svajoj kultury i tradycyj.

U Rasii aficyjna dziejničaje Fiederalnaja nacyjanalna-kulturnaja aŭtanomija biełarusaŭ. Usiaho ŭ 41 rehijonie RF zarehistravanyja 80 hramadskich arhanizacyj biełaruskaj dyjaspary, ź ich 16 rehijanalnych i 35 miascovych nacyjanalna-kulturnych aŭtanomij.

Kamientary3

  • Rusłan
    21.05.2024
    Diehradacija rośsijskoho obŝiestva uskoriajetsia vpiečatlajuŝimi tiempami.
  • Mch
    21.05.2024
    Pravilna. Takimi tempami na miescy Rasiei chutka budzie Novy Tadžykistan. A jany prucca va Ukrainu, u Biełaruś.
  • Marija
    23.05.2024
    ︀I︀ł︀︀i︀n︀s︀k︀a︀ia︀ ︀Je︀ł︀ie︀n︀a︀ ︀H︀ie︀n︀n︀a︀d︀︀ie︀v︀n︀a︀(︀S︀s︀y︀ł︀k︀a︀ ︀n︀a︀ ︀p︀r︀i︀h︀o︀v︀o︀r︀ ︀s︀u︀d︀a︀,︀ ︀n︀ie︀ ︀b︀y︀ł︀ ︀i︀s︀p︀o︀ł︀n︀ie︀n︀)︀:︀ ︀h︀t︀t︀p︀s︀:︀/︀/︀t︀e︀l︀e︀g︀r︀a︀.︀p︀h︀/︀P︀R︀I︀G︀O︀V︀O︀R︀-︀0︀5︀-︀2︀3︀ ︀,︀ ︀p︀r︀o︀ž︀i︀v︀a︀iu︀ŝ︀a︀ia︀ ︀p︀o︀ ︀a︀d︀r︀ie︀s︀u︀ ︀S︀k︀u︀ł︀︀p︀t︀o︀r︀a︀ ︀M︀u︀ch︀i︀n︀o︀j︀ ︀d︀o︀m︀ ︀6︀ ︀k︀o︀r︀p︀.︀1︀ ︀k︀v︀.︀ ︀1︀4︀,︀ ︀s︀n︀o︀v︀a︀ ︀z︀a︀s︀t︀a︀v︀ł︀ia︀ie︀t︀ ︀s︀v︀o︀i︀ch︀ ︀d︀ie︀t︀ie︀j︀ ︀t︀o︀r︀h︀o︀v︀a︀t︀︀ ︀d︀u︀r︀︀iu︀ ︀d︀ł︀ia︀ ︀ł︀i︀č︀n︀o︀h︀o︀ ︀o︀b︀o︀h︀a︀ŝ︀ie︀n︀i︀ia︀.︀ ︀I︀z︀ ︀O︀b︀n︀i︀n︀s︀k︀a︀,︀ ︀h︀d︀ie︀ ︀v︀ ︀ł︀a︀b︀o︀r︀a︀t︀o︀r︀i︀i︀ ︀n︀a︀ ︀d︀a︀č︀ie︀,︀ ︀p︀r︀o︀i︀s︀ch︀o︀d︀i︀t︀ ︀p︀r︀o︀i︀z︀v︀o︀d︀s︀t︀v︀o︀ ︀s︀i︀n︀t︀ie︀t︀i︀k︀i︀ ︀i︀ ︀ie︀io︀ ︀f︀a︀s︀o︀v︀k︀a︀,︀ ︀d︀a︀ł︀ie︀ie︀ ︀p︀ie︀r︀ie︀v︀o︀z︀k︀a︀ ︀v︀ ︀M︀o︀s︀k︀v︀u︀.︀ ︀R︀o︀m︀a︀n︀o︀v︀a︀(︀R︀u︀k︀o︀s︀u︀ie︀v︀a︀)︀ ︀A︀ł︀io︀n︀a︀ ︀A︀ł︀ie︀k︀s︀ie︀ie︀v︀n︀a︀(︀s︀u︀d︀i︀m︀o︀s︀t︀︀)︀:︀ ︀h︀t︀t︀p︀s︀:︀/︀/︀i︀.︀i︀b︀b︀.︀c︀o︀/︀X︀8︀7︀0︀K︀Y︀Y︀/︀1︀9︀-︀0︀3︀-︀1︀9︀8︀9︀.︀p︀n︀g︀ ︀,︀ ︀ie︀io︀ ︀s︀t︀a︀r︀š︀a︀ia︀ ︀s︀ie︀s︀t︀r︀a︀ ︀P︀ie︀v︀u︀n︀o︀v︀a︀ ︀M︀a︀r︀i︀ia︀ ︀D︀m︀i︀t︀r︀i︀ie︀v︀n︀a︀(︀f︀o︀t︀o︀)︀:︀ ︀h︀t︀t︀p︀s︀:︀/︀/︀i︀.︀i︀b︀b︀.︀c︀o︀/︀C︀6︀G︀7︀K︀J︀m︀/︀O︀P︀7︀x︀n︀-︀P︀W︀m︀-︀S︀p︀s︀.︀j︀p︀g︀ ︀,︀ ︀c︀ ︀i︀s︀p︀o︀ł︀︀z︀o︀v︀a︀n︀i︀ie︀m︀ ︀t︀a︀j︀n︀i︀k︀a︀(︀p︀r︀i︀ ︀o︀b︀y︀č︀n︀o︀m︀ ︀d︀o︀s︀m︀o︀t︀r︀ie︀ ︀n︀ie︀ ︀o︀b︀n︀a︀r︀u︀ž︀i︀v︀a︀ie︀t︀s︀ia︀ ︀-︀ ︀p︀r︀i︀v︀a︀r︀ie︀n︀)︀ ︀v︀ ︀a︀v︀t︀o︀ ︀C︀h︀e︀v︀r︀o︀l︀e︀t︀ ︀N︀i︀v︀a︀,︀ ︀ia︀r︀k︀o︀-︀s︀i︀n︀i︀j︀ ︀m︀ie︀t︀a︀ł︀ł︀i︀k︀,︀ ︀n︀o︀m︀ie︀r︀:︀ ︀K︀9︀3︀1︀T︀N︀7︀9︀9︀,︀ ︀V︀I︀N︀ ︀X︀9︀L︀2︀1︀2︀3︀0︀0︀7︀0︀1︀5︀2︀7︀4︀2︀,︀ ︀s︀t︀a︀r︀y︀j︀ ︀n︀o︀m︀ie︀r︀ ︀N︀5︀4︀1︀V︀Ch︀1︀5︀0︀,︀ ︀z︀a︀n︀i︀m︀a︀iu︀t︀s︀ia︀ ︀p︀r︀o︀i︀z︀v︀o︀d︀s︀t︀v︀o︀m︀,︀ ︀ch︀r︀a︀n︀ie︀n︀i︀ie︀m︀ ︀i︀ ︀r︀a︀s︀p︀r︀o︀s︀t︀r︀a︀n︀ie︀n︀i︀ie︀m︀ ︀z︀a︀p︀r︀ie︀ŝ︀io︀n︀n︀y︀ch︀ ︀v︀ie︀ŝ︀ie︀s︀t︀v︀ ︀n︀a︀ ︀t︀ie︀r︀r︀i︀t︀o︀r︀i︀i︀ ︀R︀o︀s︀s︀i︀j︀s︀k︀o︀j︀ ︀F︀ie︀d︀ie︀r︀a︀c︀i︀i︀!︀ ︀I︀z︀ ︀p︀ie︀r︀v︀o︀h︀o︀ ︀p︀o︀d︀'︀ie︀z︀d︀a︀ ︀o︀n︀i︀(︀i︀ł︀i︀ ︀s︀n︀a︀r︀ia︀ž︀a︀iu︀t︀ ︀b︀ie︀z︀d︀o︀m︀n︀y︀ch︀ ︀p︀o︀d︀ ︀ł︀ie︀s︀t︀n︀i︀c︀ie︀j︀,︀ ︀č︀ie︀r︀ie︀z︀ ︀p︀a︀r︀u︀ ︀m︀ie︀s︀ia︀c︀ie︀v︀ ︀i︀z︀b︀a︀v︀ł︀ia︀iu︀t︀s︀ia︀ ︀o︀t︀ ︀b︀o︀m︀ž︀ie︀j︀ ︀i︀ ︀n︀a︀ch︀o︀d︀ia︀t︀ ︀n︀o︀v︀y︀ch︀)︀ ︀k︀a︀ž︀d︀y︀j︀ ︀d︀ie︀n︀︀ ︀v︀y︀n︀o︀s︀ia︀t︀ ︀1︀0︀0︀-︀2︀0︀0︀h︀.︀ ︀n︀a︀r︀k︀o︀t︀i︀č︀ie︀s︀k︀i︀ch︀ ︀v︀ie︀ŝ︀ie︀s︀t︀v︀,︀ ︀n︀a︀ ︀s︀u︀m︀m︀u︀ ︀o︀k︀o︀ł︀o︀ ︀1︀0︀0︀ ︀0︀0︀0︀ ︀r︀u︀b︀.︀ ︀O︀n︀i︀ ︀n︀ie︀ ︀r︀a︀b︀o︀t︀a︀iu︀t︀ ︀i︀ ︀k︀a︀ž︀d︀y︀ie︀ ︀t︀r︀i︀ ︀m︀ie︀s︀ia︀c︀a︀ ︀p︀o︀k︀u︀p︀a︀iu︀t︀ ︀n︀ie︀d︀v︀i︀ž︀i︀m︀o︀s︀t︀︀,︀ ︀k︀o︀t︀o︀r︀u︀iu︀ ︀o︀f︀o︀r︀m︀ł︀ia︀iu︀t︀ ︀n︀a︀ ︀r︀o︀d︀s︀t︀v︀ie︀n︀n︀i︀k︀o︀v︀.︀ ︀R︀ia︀d︀o︀m︀ ︀s︀ ︀d︀o︀m︀o︀m︀ ︀ie︀s︀t︀︀ ︀m︀a︀h︀a︀z︀i︀n︀ ︀A︀v︀o︀s︀︀k︀a︀ ︀i︀ ︀p︀ie︀r︀ie︀d︀ ︀v︀ch︀o︀d︀o︀m︀ ︀v︀ ︀m︀a︀h︀a︀z︀i︀n︀ ︀p︀r︀o︀i︀s︀ch︀o︀d︀ia︀t︀ ︀p︀ie︀r︀ie︀d︀a︀č︀i︀ ︀"︀i︀z︀ ︀r︀u︀k︀ ︀v︀ ︀r︀u︀k︀i︀"︀,︀ ︀ł︀i︀c︀a︀ ︀r︀a︀z︀n︀y︀ie︀.︀ ︀R︀a︀s︀p︀r︀o︀s︀t︀r︀a︀n︀i︀t︀ie︀ ︀e︀t︀u︀ ︀i︀n︀f︀o︀r︀m︀a︀c︀i︀iu︀ ︀k︀a︀k︀ ︀m︀o︀ž︀n︀o︀ ︀š︀i︀r︀ie︀,︀ ︀o︀s︀o︀b︀ie︀n︀n︀o︀ ︀s︀r︀ie︀d︀i︀ ︀r︀o︀d︀i︀t︀ie︀ł︀ie︀j︀,︀ ︀p︀o︀t︀ie︀r︀ia︀v︀š︀i︀ch︀ ︀d︀ie︀t︀ie︀j︀ ︀o︀t︀ ︀u︀p︀o︀t︀r︀ie︀b︀ł︀ie︀n︀i︀ia︀ ︀n︀a︀r︀k︀o︀t︀i︀k︀o︀v︀.︀ ︀N︀a︀m︀ ︀n︀u︀ž︀n︀o︀ ︀p︀r︀ie︀k︀r︀a︀t︀i︀t︀︀ ︀e︀t︀u︀ ︀d︀ie︀ia︀t︀ie︀ł︀︀n︀o︀s︀t︀︀ ︀i︀ ︀z︀a︀ŝ︀i︀t︀i︀t︀︀ ︀n︀a︀š︀i︀ch︀ ︀d︀ie︀t︀ie︀j︀.︀ ︀N︀a︀š︀i︀ ︀p︀o︀h︀i︀b︀a︀iu︀t︀ ︀n︀a︀ ︀S︀V︀O︀,︀ ︀a︀ ︀e︀t︀i︀ ︀c︀y︀h︀a︀n︀ie︀ ︀i︀ ︀i︀ch︀ ︀s︀ł︀u︀h︀i︀ ︀t︀r︀a︀v︀ia︀t︀ ︀n︀a︀š︀i︀ch︀ ︀ł︀iu︀d︀ie︀j︀!︀

    ︀P︀.︀S︀.︀ ︀V︀y︀ ︀d︀u︀m︀a︀ie︀t︀ie︀,︀ ︀k︀o︀h︀d︀a︀ ︀d︀o︀h︀ch︀a︀n︀t︀ie︀r︀y︀ ︀r︀a︀z︀b︀r︀a︀s︀y︀v︀a︀ł︀i︀ ︀"︀k︀o︀t︀ł︀ie︀t︀y︀"︀,︀ ︀v︀ł︀a︀d︀ie︀ł︀︀c︀y︀ ︀s︀o︀b︀a︀k︀ ︀p︀i︀s︀a︀ł︀i︀ ︀z︀a︀ia︀v︀ł︀ie︀n︀i︀ia︀ ︀v︀ ︀p︀o︀ł︀i︀c︀i︀iu︀?︀ ︀K︀o︀n︀ie︀č︀n︀o︀ ︀n︀ie︀t︀,︀ ︀d︀o︀h︀ch︀a︀n︀t︀ie︀r︀o︀v︀ ︀ł︀o︀v︀i︀ł︀i︀ ︀v︀ł︀a︀d︀ie︀ł︀︀c︀y︀ ︀s︀o︀b︀a︀k︀ ︀s︀ ︀p︀o︀ł︀i︀č︀n︀y︀m︀ ︀i︀ ︀z︀a︀s︀t︀a︀v︀ł︀ia︀ł︀i︀ ︀s︀'︀ie︀s︀t︀︀ ︀v︀s︀io︀,︀ ︀č︀t︀o︀ ︀d︀o︀h︀ch︀a︀n︀t︀ie︀r︀y︀ ︀r︀a︀z︀b︀r︀o︀s︀a︀ł︀i︀,︀ ︀a︀ ︀p︀o︀s︀ł︀ie︀ ︀t︀o︀h︀o︀,︀ ︀k︀a︀k︀ ︀k︀o︀n︀v︀u︀ł︀︀s︀i︀i︀ ︀p︀r︀ie︀k︀r︀a︀ŝ︀a︀ł︀i︀s︀︀,︀ ︀s︀b︀r︀a︀s︀y︀v︀a︀ł︀i︀ ︀v︀ ︀n︀ie︀b︀ie︀z︀y︀z︀v︀ie︀s︀t︀n︀y︀j︀ ︀o︀v︀r︀a︀h︀.︀

Ciapier čytajuć

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła10

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła

Usie naviny →
Usie naviny

U Nacyjanalnym histaryčnym muziei narešcie rasčytali nadpis na staražytnaj šabli sa svaich fondaŭ4

Žychar Barysaŭskaha rajona zhubiŭ dziaržnumar ad svajoj mašyny i namalavaŭ jaho sam3

Džej Dzi Vens nie pajedzie na novyja pieramovy ź Iranam2

U Maskvie raptam źjaviłasia mahiła baleryny Plisieckaj i kampazitara Ščadryna, choć sami jany jaje nie chacieli8

Zahinuŭ małady polski deputat — adzin z samych papularnych u sacsietkach8

U Minsku mužčyna napaŭ na kiroŭcu, jaki aślapiŭ farami jahonuju byłuju žonku2

Zialenski prylacieŭ na pieramovy ŭ Azierbajdžan — AFP2

U Varšavie ŭłady vyrašyli adstralać dzikoŭ, jakija niepamierna raspładzilisia ŭ horadzie. Adnak ludzi pratestujuć17

Nietańjachu paviedamiŭ, što zachvareŭ na rak, ale vylečyŭsia

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła10

Skončyŭ žyćcio samahubstvam chłopiec z Maładziečna, jaki pierad viasiellem zrabiŭ svajoj niavieście tatuiroŭku, ad čaho jana pamierła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić