Śviet22

Pamior Abram Šandarovič

Stvaralnik savieckaha kalarovaha telebačańnia naradziŭsia ŭ 1927 hodzie ŭ Słucku.

Fota: Enews112

U Maskvie pamior adzin sa stvaralnikaŭ kalarovaha telebačańnia SSSR Abram Šandarovič. Jon pamior nočču na 97-m hodzie žyćcia, paviedamiŭ siabar siamji Kanstancin Andrejeŭ. Pra datu i miesca raźvitańnia budzie abvieščana paźniej, paviedamiła TASS.

Abram Šandarovič skončyŭ Leninhradski elektratechničny instytut pa śpiecyjalnaści «radyjołakacyja», taksama vučyŭsia ŭ Taškiencie ŭ elektratechničnym instytucie. Jon stajaŭ la vytokaŭ stvareńnia kalarovaha telebačańnia, sustrakaŭsia z savieckim lidaram Mikitam Chruščovym, jaki daručaŭ jamu prajekty, źviazanyja z TB.

Pra svajo dziacinstva jon pryhadvaŭ:

«Ja naradziŭsia ŭ Biełarusi ŭ horadzie Słucku 23 sakavika 1927 hoda. Adnak u vyniku niejkich pryčyn rehistracyja majho naradžeńnia była pieraniesiena na dva tydni paźniej, i ŭ pašparcie zapisany dzień majho naradžeńnia 6 krasavika 1927 hoda. (…) Baćka mnie raspaviadaŭ pra vialikuju siamju jaho baćkoŭ, jakaja pražyvała ŭ Babrujsku. Jon byŭ piatym dziciem i naradziŭsia ŭ 1900 hodzie. Tady habrei žyli ŭ miežach asiełaści. Zajmalisia maje baćki chatniaj haspadarkaj. Baćka vučyŭsia i pracavaŭ kraŭcom i šyŭ u asnoŭnym štany, jakija jon pradavaŭ na rynku. Jon byŭ habrejem-viernikam, naviedvaŭ sinahohu i adznačaŭ habrejskija śviaty. U pieryjad Pieršaj suśvietnaj vajny baćka byŭ jašče padletkam i ŭ vojsku nie słužyŭ. U tyja časy habrei imknulisia źjechać ź Biełarusi, i siastra majho baćki, Luboŭ Abramaŭna Šandarovič, emihravała ŭ ZŠA. Pra heta moj baćka mnie nie kazaŭ — takija byli časy. Ja daviedaŭsia pra heta šmat hadoŭ paśla».

Šandarovičy žyli ŭ Biełarusi da 1930 hoda. Paźniej jany pierajechali ŭ horad Sarataŭ na Vołzie. U 1937-m na baćku niechta danios.

«Ale nam paščaściła. Kali pryjšli ŭ naš dom supracoŭniki NKVD, baćki doma nie było. Ja pamiataju, paśla pieratrusu adzin supracoŭnik zastavaŭsia na ŭsiu noč u našaj kvatery. Adnak baćka nie źjaviŭsia. Na nastupny dzień my daviedalisia ad susiedki, što jana bačyła, jak da nas pryjechali supracoŭniki NKVD, i papiaredziła baćku, sustreŭšy jaho na vulicy. Baćka dadomu nie pajšoŭ i źjechaŭ u Krym da svaich svajakoŭ. Adrazu maja maci sa mnoj i siastroj vyjechała ŭ Krym da baćki. U Saratavie my zdymali kvateru, i tamu lohka jaje pakinuli. Pryjechaŭšy ŭ Simfieropal, baćka źniaŭ dvuchpakajovuju kvateru ŭ adnaho z krymskich tataraŭ», — pryhadvaŭ Abram Šandarovič.

Kamientary2

  • Žvir
    14.12.2023
    Čas biaźlitasny. A voś cikava, ci davodziłasia jamu karystacca zdabytkami savieckaha pramysłovaha špijanažu, u svajoj dziejnaści ŭ raspracoŭcy savieckaha kalarovaha TB ?
  • duramar
    14.12.2023
    savieckaje kalarovaje TB było zroblena pavodle isnavaŭšaha fracuzskaha SIEKAM

Ciapier čytajuć

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Francyi šaściarych hruzinaŭ asudzili za luboŭ da ruskaj kłasiki2

U Homieli piensijanier paŭstahodździa zachoŭvaŭ revalvier uzoru 1895 hoda. Na jaho danios syn5

«Lepš vykinuć, čym addać?» Fiermier pakazaŭ, jak vykidaje kłubnicy, i vyklikaŭ abureńnie17

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

«Kitajanka» abiacała navučyć žychara Dobruša dobra zarablać. Ale zarabiła tolki sama

«Saŭdepaŭski adpačynak pa košcie piaci zorak u Turcyi». Biełaruska vyklikała dyskusiju, raskrytykavaŭšy sanatoryj na Naračy12

U Šumilinskim rajonie da škoły pryjšło miedźviedziania VIDEA1

Ofis Cichanoŭskaj: Pavodziny Charysavaj nielha apraŭdać ciskam34

Tramp zajaviŭ, što pahadnieńnie ZŠA ź Iranam płanujecca padpisać u niadzielu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić