Błohier z entuzijazmam pakazaŭ, jak charčavacca za 9 rubloŭ na dzień
Kamandzirovačnyja ŭ Biełarusi składajuć 9 rubloŭ za sutki. Ci chopić hetych hrošaj na charčavańnie? Praŭładny tyktok-błohier PałVanyč, jaki nazyvaje siabie aktyvistam-aptymistam z Kobryna, z entuzijazmam raspaviadaje padpisčykam, što heta vielmi lohka zrabić.

Pavieł Dźmitryjeŭ (heta sapraŭdnaje imia PałVanyča) pryjechaŭ u Minsk na čatyry dni i źniaŭ kvateru za 100 rubloŭ za sutki. Jon radasna paviedamiŭ, što haspadynia dazvoliła jamu vykarystoŭvać lubyja pradukty, jakija jon znojdzie na kuchni. Hetaja navina ŭzradavała PałVanyča: jon staŭ prykidvać, ci zmoža dziakujučy hetamu aščadzić niešta ź dzieviaci rubloŭ sutačnych kamandzirovačnych.
Na kuchni błohier znajšoŭ dźvie cukierki «Ptušynaje małako», słoik bakłažanaŭ u adžycy i słoik chatniaha višniovaha džemu, rozny alej, chleb, butelku małaka, muku, suchoje bulbianoje piure, miuśli, krychu hrečki, kavu, harbatu i cukar. «Kłasnaja aščadnaść!» − uzradavaŭsia aktyvist-aptymist.
Jašče ŭ adnoj šafie jon znajšoŭ roznuju makaronu — patrochu ŭ kožnym pačku.
«Pabačym, paniuchajem. Kali jana dobraja, budziem vyžyvać». Natknuŭsia błohier i na kalekcyju butelek z-pad roznaha ałkaholu. Hučnaje «Vaŭ!» źmianiłasia rasčaravanaje na «Aj, jany pustyja. Prykińcie, kali b heta było ŭklučana. Byŭ by all-inclusive!».
U ladoŭni znajšłosia krychu pielmieniaŭ i niekalki pačkaŭ marožanaha. Svaju pieršuju stravu PałVanyč nazvaŭ sup «Nažorysty»:
«Heta sup z frykadelkami ŭ cieście. Pa-inšamu — pielmieški. Samy hałoŭny sakret — kab vadzička była smačnaja i nažorystaja. Tady chopić na ceły dzień».
Paśla hetaha błohier vyrašyŭ schadzić u kramu, kab nabyć ježy na čatyry dni ŭ stalicy — ale 36 rubloŭ usio ž nie chapiła, mužčyna pryznaŭsia, što krychu pieravysiŭ svoj biudžet. Jon zrabiŭ modny ŭ sacsietkach «anpakinh» — prademanstravaŭ nabytki. Z kramy PałVanyč prynios hranat, dźvie pački tvarahu, pierniki, kiłahram pielmieniaŭ «Pacieški» (ich jon nazvaŭ asnovaj svajho racyjonu), dziasiatak jajek, mieksikanskuju harodninnuju sumieś («Voś na hetym ja prahareŭ, — prakamientavaŭ błohier. — Budziem varyć vip-sup»), dva słoiki tušonki.
Nastupnaj stravaj, jakuju zhatavaŭ aktyvist-aptymist, stała makarona haspadyni ź jaje ž prypravami i biarozaŭskaj tušonkaj z «Jeŭraopta». «Šykoŭnaj stravie» PałVanyč daŭ nazvu «Cyhanskaja makarona pa-mižziemnamorsku».
Analizujučy svaje zakupy na nastupny dzień, błohier pryjšoŭ da vysnovy, što jon zanadta razahnaŭsia i takoha zapasu praduktaŭ jamu chapiła b na tydzień. Paškadvaŭ, što nie nabyŭ bulby, bo ź jaje možna šmat čaho pryhatavać — zrabić, naprykład, draniki ci pasmažyć i źjeści ź sieladcom.
Padpisčyki PałVanyča pahadzilisia z tym, što 36 rubloŭ lohka chopić, kab jeści čatyry dni, kali «nie šykavać». Ale ž, niahledziačy na ŭvieś hety aptymizm, błohier na videa nieadnarazova kaža «budziem vyžyvać!» — u hetaj frazie, zdajecca, usia fiłasofija peŭnaha typu ludziej. Jany imknucca nie žyć, a mienavita vyžyvać.
PałVanyč maje 13 500 padpisčykaŭ u tyktoku. Tam jon pierakazvaje asnoŭnyja tezisy prapahandy, repościć videa z Łukašenkam, a taksama pakazvaje, jak udzielničaje ŭ roznych praŭładnych mierapryjemstvach — naprykład, u kastryčniku jon razam ź inšymi «ideałahična pravilnymi» aktyvistami sadziŭ jabłyni kala Pałaca Niezaležnaści.
«Uładzimir Uładzimiravič, vielizarnaja prośba: prašu pryzvać mianie na SVA». Tyktok-vajar z Dobruša prosicca na front
Pieršyja rody ŭ 15 hadoŭ, druhija ŭ 17 i trecija ŭ 19. Maładaja mama z-pad Homiela stała abjektam zachapleńnia adnych, žoŭci druhich
Błohierka zrabiła ahlad cen na rynku. Niekatorym pradaŭcam paśla pryjšłosia ich źnižać
Ciapier čytajuć
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary