Biełaruskamoŭny pierapisčyk: Papracavaŭšy pierapisčykam, ja zahanaryŭsia svaim narodam!
Apaviadaje Juljan Misiukievič, student BDU.
Pierapisam byŭ zaniaty ŭvieś patok našaha treciaha kursa. My atrymali ceły kastryčnik biez vučoby, ale z prajaznym na ŭsie vidy transpartu. Zarobak — čatyry bazavyja vieličyni (150 tysiač). Apaviadaje Juljan Misiukievič, student BDU.
Mnie było cikava atrymać padobny dośvied. Pracy radavaŭsia. Choć zasmučali niekatoryja momanty.
Nie chapała biełaruskich błankaŭ. Choć na našym instruktarskim učastku pracavała niekalki biełaruskamoŭnych pierapisčykaŭ.
Nam paviedamili, što błankaŭ na biełaruskaj movie nadrukavali niašmat. Mianie prasili ich ekanomić, pakidać na vypadki, kali ludzi sami paprosiać. Na vybar błanki nie prapanoŭvać.U suviazi z hetym uzhadvajecca vypadak pa vulicy Mieleža. Čałaviek pryjšoŭ na pierapis 14 kastryčnika ŭ pierapisny punkt. Spytaŭ, čamu nie prapanavali błanki na vybar. Usie čatyry pierapisčycy ŭ hołas zajavili, što biełaruskamoŭnyja błanki pakul nie pryviezli. Čałaviek zajaviŭ, što pojdzie pisać skarhu ŭ harvykankam. Biełaruskamoŭnyja błanki adrazu znajšlisia. Pierapisčyca i astatnija stali havaryć pa-biełarusku. Razvitalisia ludzi miłymi siabrami.
Zaŭvažu pry hetym,
tak zvanyja «Kantrolnyja fiški», «Kantrolna-pierapisny list» i šerah inšych papier byli tolki na rasiejskaj.
Značnuju častku kvater ja naviedvaŭ u subotu i niadzielu. Marudna išła praca: za dzieviać hadzin tolki 25 kvater. U pieršyja dni na kvateru prypadała 25 chvilin, u apošnija — 21. Viadoma ž, čas išoŭ na darohu da nastupnaj kvatery, pierapisnoha ŭčastka, pieramovy pa damafonach, zvanki ŭ kvatery. U asobnyja davodziłasia chadzić razy try, kab zastać žycharoŭ.
Ja biełaruskamoŭny, i chaču zaŭvažyć, što tolki pryblizna čatyry pracenty ludziej prasili mianie źviartacca da ich pa-rasiejsku. Zhadžaŭsia.Uvohule, adčuvaŭsia patryjatyzm nasielnictva. Ludzi śmieła, z honaram nazyvajuć siabie biełarusami. Nikoli raniej nie čuŭ stolki adkazaŭ «ščyry biełarus», «čysty biełarus», «u nas usia siamja biełaruskaja», pakul nie pačaŭ pracavać pierapisčykam. Hetyja cichija paŭsiudnyja pryznanni — adno ź vialikich maich adkryćciaŭ.
Bolšaść stałych nie saromielisia adkazvać, što razmaŭlajuć na trasiancy. Sučasnaja moładź, naadvarot, vystupaje za čysciniu movy — biełaruskaj ci rasiejskaj.
Mnohija narakali na tłumnaść drobnych litaraŭ kala pytańnia «Rodnaja mova» («što heta takoje — mova, zasvojenaja pieršaj u rannim dziacinstvie? A čamu b nie papytać, jakaja mova ŭ čałavieka była ŭ piatym kłasie, dziasiatym?» Takoje pytańnie, śćviardžali, nidzie ŭ śviecie nie praktykujecca.)
Ludzi nie razumiejuć, našto adkazvać na pytanni «Ci majecie kampjutar?», «Ci padklučany jon da internetu?».
Z kožnym dniom pierapisu ŭsio bolš adčuvaŭ honar za biełaruskuju nacyju. Zaturkanyja, na vyhlad abyjakavyja ludzi, niahledziečy na šmathadovyja pakuty ŭłasnaje movy, viedajuć svaju admietnaść — biełaruščynu.Niekatoryja na pytańnie pra rodnuju movu davali adkaz kštałtu «Zapišitie biełorusskij. Možiet, choť bolšie ludiej po-biełaruski razhovarivať budiet». Asobnyja razam sa mnoju pierachodzili na biełaruskuju. Sustrełasia i takoje: adkazvajučy na čyściutkaj biełaruskaj movie, chłapiec hadoŭ dvaccaci nazvaŭ rodnaj movaj svajoj i siam'i rasiejskuju.
U toj ža čas mnostva ludziej usprymali biełaruskaje maŭleńnie jak abaviazak pierapisčyka. «Jeśli trudno, možietie hovoriť po-russki», — vymaviła pryjemnaja salidnaja žančyna, dumała, vidać, što my abaviazany mieć stasunki pa-biełarusku.
«Nie nado curacca rodnaj movy, dobra, nie vyrakajeciesia jaje», — babulka nie zaŭvažaje, što sama ŭžyvaje rasiejskaje słova, pačastavała jabłykami.
Ludzi lubiać pahutaryć, mohuć abhruntavać adkaz na pytańnie, padzialicca bolem, honaram, viedami. Apaviadali pra viosku, dzie za hod sorak čałaviek pamierła, adzin naradziŭsia. Pačuŭ žachlivy apovied pra žančynu, jakaja pajšła ŭ zapoj na piać tydniaŭ i jaje na ŭźlesku źjeli čarviaki.
Napatkaŭ roznych ludziej. Niekatoryja vałodajuć anhlijskaj movaj... i nie viedajuć dzień narodzinaŭ maci.
— Ja svaju movu nie viedaju, dzie ŭžo mnie zamiežnymi vałodać, — zaznačyŭ ślesar ŽREA.
Razmaŭlajučy pra krynicy isnavańnia, žančyna-nastaŭnica ŭspomniła vysłoŭje «Jak maješ hrošy, to i sam charošy».
Choć u hetym dzieviacipaviarchoviku za hod abrabavali tryccać piać kvater, ludzi duža vietlivyja, redkija z aściarohaj zapytvajuć paśviedčańnie.
Sioletni pierapis mnie jaskrava pakazaŭ vielič i dabryniu majho biełaruskaha naroda. Jany lubiać biełaruskaść, chočuć vučyć takoj lubovi dziaciej. Treba ich nie asadžvać, a dapamahać im u hetym. Čakajuć zruchaŭ na dziaržaŭnym uzroŭni.Nie narakajcie na narod biełaruski, jon pracuje jak moža, žyvie jak atrymlivajecca, sprabuje rabić usio dla lepšaj budučyni siam'i, nacyi, dziaržavy.
Ciapier čytajuć
«Uźnikajuć ujaŭleńni, što palitviaźni musiać być stojkimi, sabranymi, udziačnymi. A realnaść roznaja». Pahavaryli ź ludźmi, jakija vodziać departavanych litaralna za ruku
Kamientary