Ekanomika55

Viadomy biełaruski brend z pačatku vajny adkryŭ čatyry kramy ŭ Maskvie. Dyzajniery patłumačyli svajo rašeńnie

Dyzajnierski brend ZNWR viadomy svaimi chudzi i cišotkami. Jon źjaviŭsia ŭ Babrujsku, ale z časam zavajavaŭ nie tolki biełaruski rynak.

Fota: instahram ZNWR

Kramy ŭ Rasii ŭ brenda byli i raniej. Ale paśla pačatku vajny jany adkryli jašče čatyry ŭ Maskvie.

Častku biełarusaŭ u sacsietkach heta aburyła.

Brend prakamientavaŭ situacyju prajektu «1906».

«My razumiejem emacyjanalny fon, jaki panuje zaraz, ale chaciełasia b, kab heta nie zaminała ludziam pahłyblacca i bačyć rečy šyrej.

Kali my robim naš pradukt, adčyniajem našyja prastory — heta naš srodak razmaŭlać ź ludźmi. I heta toje, što my možam rabić — intehravacca ŭ padśviadomaść ludziej takim čynam i tranślavać svaje kaštoŭnaści», — tłumačyć Nasta Šastak, kreatyŭnaja dyrektarka brenda ZNWR.

Jana adznačaje, što, naprykład, u maskoŭskaj kramie ŭ HC «Atryum» u vitrynie skarystanyja kolery ŭkrainskaha ściaha. 

«Nas ździviła takaja płyń niehatyŭnych kamientaroŭ. I kali b hetyja ludzi viedali kamandu znutry, im by stała soramna za takija słovy.

Idejnaść i śviadomaść — nie adnoje i toje ž».

Brend dadaje, što ŭ ich kamandzie «nie padzialajuć śviet na svaich i čužych, hatovyja nieści śviatło i zmahacca za jaho tymi srodkami, jakija dastupnyja im».

«Nichto nie pisaŭ pra toje, jak my abkleili ŭsie vitryny svaich kramaŭ u RF nadpisam PEOPLE FOR PEACE, kali pačałasia vajna, jak vypuścili liniejku cišotak i pieraličvali srodki ŭ padtrymku fondaŭ, rabili dopisy i h.d. My rabili heta moŭčki.

I my budziem praciahvać być sacyjalna adkaznym brendam, jaki ryzykuje i razmaŭlaje. 

I naša novaja krama ŭ Maskvie — heta novaja płatforma, kab kazać pra važnaje, kab abjadnoŭvać ludziej, zajaŭlać na šyrokuju aŭdytoryju svaju pazicyju i być sumlennymi pierad saboj», — padsumoŭvaje kreatyŭny dyrektar.

Kamientary5

  • Pro.łab
    23.12.2022
    Vsie norm. Śledujuŝim šahom dołžien stať pieriejezd brenda v biełokamiennuju, mobilizacija i čiernyj miešok.
  • Pravdorub
    23.12.2022
    A v 1941 hodu v Bierlinie otkryli by mahazin svoich triapok?...
    Dieńhi nie pachnut?
  • tiťka_tieriecha
    23.12.2022
    Taki viadomy brend adzieńnia, što ja naohuł upieršyniu čuju pra taki. va ŭsialakim vypadku budziem viedać, nie treba ničoha kuplać

Ciapier čytajuć

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja6

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Usie naviny →
Usie naviny

Jochanies Kłeba zavajavaŭ šosty załaty miedal na Alimpijadzie-2026 i 11‑y ŭ karjery

Fica: Słavakija prypynić pastaŭki elektraenierhii va Ukrainu, kali Kijeŭ budzie pieraškadžać pastaŭkam nafty praz «Družbu»3

Vydaviectva «Technałohija» prypyniła pracu10

Druhakłaśnik u Hiermanii padaŭ zajaŭku na vakansiju inśpiektara dziciačych placovak. I jaho amal uziali!

«Nie tolki ad hrypu abo kavidu». Navukoŭcy z ZŠA raspracoŭvajuć univiersalnuju vakcynu ad usich typaŭ lohačnych infiekcyj

Entuzijasty aličbavali ŭsie mohiłki Minska2

Čempijon Biełarusi i Polščy trapiŭ za kraty praz toje, što źbieh ad słužby ŭ biełaruskim vojsku. A ciapier uvohule źnik5

 U rasijskim Saransku haryć važny zavod VPK1

Samaje žachlivaje zdareńnie na Alimpijadzie. Polskaja spartoŭka atrymała kańkom u voka5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja6

Maŭrykij, Siejšeły, Šry-Łanka i nie tolki: pahladzieli, kudy źbiehli ad biełaruskich marazoŭ praŭładnyja artysty i viadučyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić