Hramadstva2525

Na sustrečy z Łukašenkam kadet śmieła vystupiŭ pa-biełarusku i zaklikaŭ hanarycca biełaruskim

Navučeniec Viciebskaha kadeckaha vučylišča Zachar Aŭčyńnikaŭ havaryŭ pra słaŭnaje minułaje Biełarusi i, choć mocna chvalavaŭsia, sumlenna adkazaŭ na pytańni Alaksandra Łukašenki pra Druhuju suśvietnuju vajnu i SSSR.

«U našaj historyi była nievierajemnaja kolkaść pośpiechaŭ. Davajcie ŭspomnim tuju ž Bibliju, nadrukavanuju Skarynaj. Adna ź pieršych Biblij, nadrukavanych u Jeŭropie była na našaj movie, — skazaŭ Zachar Aŭčyńnikaŭ. — Heta cudoŭna, vy ŭdumajciesia, u kancy 16 stahodździa ŭ nas była takaja kolkaść varštataŭ dla drukavańnia, jakoj mahli zajzdrościć mnohija krainy Jeŭropy», — skazaŭ chłopiec-kadet.

Aŭčyńnikaŭ taksama ŭspomniŭ svajho ziemlaka ź Miorščyny Hienryka Dmachoŭskaha i Ihnata Damiejku, jakoha šanujuć i ŭ Biełarusi, i ŭ Čyli.

«Davajcie ŭspomnim našy sučasnyja pośpiechi, toj ža BiełAZ, jak im nie hanarycca. Toj ža Safijski sabor, adzin z troch pabudavanych u CHI stahodździ, adzin ź pieršych muravanych. Dy naohuł naša architektura, jana ŭnikalnaja. U nas splatalisia hetyja rysy Uschodu i Zachadu, i naohuł, heta adlustroŭvajecca va ŭsiej našaj tvorčaści. Biełarusy imknulisia zachavać svaju ŭnikalnaść», — skazaŭ Zachar Aŭčyńnikaŭ.

«Ja hanarusia ŭsim našym narodam, što prasłaŭlali našu ziamlu, pačynajučy ad Iziasłava, Bračysłava, Rahniedy. Davajcie ŭspomnim tuju ž Jeŭfrasińniu Połackuju. Adna ź pieršych aśvietnic na terytoryi Uschodniaj Jeŭropy, adkryvała škoły, vychoŭvała dziaciej, dapamahała dziaŭčatam. Aśvietnictva ŭ CHI stahodździ, vy ŭdumajciesia», — skazaŭ kadet Aŭčyńnikaŭ.

«Kiravała i raiła mužykam, jakija ŭznačalvali susiednija kniastvy. Było-było. Adkažy na pytańnie: a dla ciabie asabista Vialikaja Ajčynnaja vajna i razvał Savieckaha Sajuza, heta što? Jak ty razumieješ heta?» — pierabiŭ jaho Alaksandr Łukašenka.

«Vialikaja Ajčynnaja vajna — heta strašnaja trahiedyja dla našaha naroda. Na žal, mnohija vojny, jak Pieršaja suśvietnaja, Napaleonaŭskaja vojny pryvodzili da taho, što biełarusy vajavali adzin z adnym, zabivali adzin adnaho, heta strašna, — adkazaŭ navučeniec.

— Zahinuŭ kožny treci. Ja pracavaŭ sa śpisami, uvodziŭ u ADB, heta była daśledčaja praca, jakaja vyjhrała na respublicy, ja bačyŭ hetyja proźviščy, hetyja siemji, voś ty čytaješ prosta śpisy achviar, ličby, «nieviadomy», «nieviadomy», «nieviadomy», a tut čytaješ dakumienty z rasijskaha archiva, a tam siamja, baćka, maci, syny — strašna, Vialikaja Ajčynnaj vajna».

«Vialikaja Ajčynnaja vajna dla ciabie asabista, kali biełarus zabivaŭ biełarusa?» — znoŭ spytaŭ Alaksandr Łukašenka.

— Nie, u pieršuju čarhu heta mužnaść našaha naroda, chrabraść, ludzi, jakija viarnulisia i vyzvalili hetu ziamlu, jany raźbili samuju strašnuju navału ŭ Jeŭropie, tych ludziej, jakija nie ličyli, što bolšaść nasielnictva maje prava na žyćcio. Jakaja pavinna być mužnaść, kab nie zdacca, kab praciahvać baraćbu i ŭrešcie pieramahčy, — adkazaŭ kadet Aŭčyńnikaŭ.

«Skažy, kali łaska, my mahli paźbiehnuć hetaj vajny?» — spytaŭ Łukašenka.

— Paźbiehnuć vajny było možna, ale ŭvohule suśvietnaje hramadstva, jak i Saviecki Sajuz, nie nadta imknulisia abjadnacca. Toj ža Saviecki Sajuz źviartaŭsia da krain Zachadu, ale supiarečlivyja byli baki, kali treba było abjadnacca, to jany nie abjadnalisia i pryjšłosia zapłacić vialikuju canu, kab zrazumieć heta, i na žal, heta mnohija zabyvajuć.

Pieramozie radavalisia ŭsie, usie zmahalisia, usie byli razam, a ciapier my znoŭ idziom nieviadoma kudy.

Ale mužnaść biełaruskaha naroda ŭ hady Vialikaj Ajčynnaj vajny — heta abjektyŭny fakt.

«Nu a Saviecki Sajuz?» — praciahvaŭ pytać Łukašenka.

— Saviecki Sajuz — jašče bolš supiarečlivaja źjava. Tamu što Saviecki Sajuz vielmi šmat zrabiŭ dla Biełarusi, naša pramysłovaść — heta asnova. Ale, na žal, vielmi mnoha było i pamyłak u Savieckim Sajuzie, i jany pryviali da razvału. Voś ŭ mianie, naprykład, pa matčynaj linii jość ludzi represavanyja, raskułačanyja. Ja ž viedaju, jak jany žyli. Jany prosta mnoha pracavali, tamu žyli davoli dobra», — skazaŭ Zachar Aŭčyńnikaŭ.

Kamientary25

  • Zamieču.
    01.09.2022
    Mołodiec parień ! Choču zamietiť ,čto parień v Vitiebska,t.ie. s vostoka Biełarusi.Niet v Biełarusi razdielenija na Vostok i Zapad.My,biełarusy, vsie  jevropiejskaja nacija. Nie stoit viestiś na maskalkij narrativ,čto u nas jesť razdielenije.
  • łukašienko ich nie ponimajet
    01.09.2022
    Eti junoši i dievuški ponimajut, čto łukašienko nie ich priezidient, čto, pri łukašienko, u nich, niet buduŝieho, čto łukašienko priezidient pokolenija 70 plus i tie iz mvd, khb, mo.
    Oni chotiat žiť v biełorusskoj, niezavisimoj Biełarusi, chotiat žiť biełorusami, a nie tiemi žie rośsijanami, s kakoj-to otmietinoj, v časti Rośsi pod nazvanijem Biełaruś.
  • špaki na płocie
    01.09.2022
    Nia treba ciešycca, kali jamu patrebny adkaz Pucinu na sproby pramoj aneksii, to adrazu z kałody vyciahvajecca "biełarusaja karta". Hety kadet chatniaja zahatoŭka. Šolc paviedaŭ pra razmovu Pucina nakont Ukrainy i Biełarusi, a hety ŭ adkaz pra słaŭnaje biełaruskaje minułaje. Nie pieršy raz, daŭno viadomy pryjom. Zhadajcie jak naprykancy 2019 hoda u Maskvie padpisvali darožnyja mapy. Tady Sieviaryniec svabodna chadziŭ pa Miensku z b-č-b u abaronu niezaležnaści.

Ciapier čytajuć

Alaksiej Chlastoŭ, jaki pajšoŭ u taksisty, staŭ hierojem internetu. Biełarusy zapuścili fłešmob, kab padtrymać śpievaka z čornaha śpisu3

Alaksiej Chlastoŭ, jaki pajšoŭ u taksisty, staŭ hierojem internetu. Biełarusy zapuścili fłešmob, kab padtrymać śpievaka z čornaha śpisu

Usie naviny →
Usie naviny

Padazravany ŭ rabavańni Łuŭra raskazaŭ pra zamovu ad «mužčyn sa słavianskim akcentam»2

14‑hadovy školnik skraŭ z kvatery znajomaj 100 tysiač dalaraŭ i paśpieŭ patracić 70 tysiač9

Ruch na MKAD chočuć źmianić3

«Jany kašmaryli ŭsich». Susiedzi pra siamju Lipskich, jakija «płanavali zabojstva bolš za 40 čałaviek»26

Vilenski aeraport adnaviŭ pracu paśla ŭčorašniaha vypadku tolki pad ranicu1

Biełaruska z tyktoka daviedałasia, što jaje maci zahinuła na vajnie. A taja žyvaja-zdarovaja i nie źbirałasia vajavać za Rasiju5

Stała viadoma, dzie praciahnie pracu byłaja hiendyrektarka BiełTA3

Kolkaść achviar pažaru ŭ žyłym kompleksie ŭ Hankonhu raście. Pa spravie ab pažary zatrymany try čałavieki

Hieroj niamieckaha supracivu ŭładkavaŭsia da nacystaŭ, kab padabracca da ich bližej — novy film, jaki budzie cikavy i biełarusam13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Alaksiej Chlastoŭ, jaki pajšoŭ u taksisty, staŭ hierojem internetu. Biełarusy zapuścili fłešmob, kab padtrymać śpievaka z čornaha śpisu3

Alaksiej Chlastoŭ, jaki pajšoŭ u taksisty, staŭ hierojem internetu. Biełarusy zapuścili fłešmob, kab padtrymać śpievaka z čornaha śpisu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić