«Niama na što chavać». U rasijskich rehijonach stolki pachavańniaŭ zabitych va Ukrainie, što nie vytrymlivajuć miascovyja biudžety
Chacia rasijskija ŭłady zajavili, što ich kraina «minimizavała straty va Ukrainie za košt źmieny taktyki» i stolki vajskoŭcaŭ, jak raniej, tam užo nie hinie, analiz dziaržzakupak u rehijonach śviedčyć, što heta nie tak. Navat u maleńkich haradach zakuplajuć sotni kryžoŭ, viankoŭ i tabličak — telehram-kanał «Možiem objaśniť» praanalizavaŭ źjavu.

Pachavańnie sałdat ź biednych siemjaŭ abo tych vajskoŭcaŭ, chto asabliva vyznačyŭsia, biaruć na siabie haradskija i rajonnyja ŭłady. Heta zaŭvažna pa typovym afarmleńni mahił tych, chto zahinuŭ va Ukrainie, i kazionnym nadpisie «Viečnaja pamiać».

Pa danych dziaržzakupak, praanalizavanych «MO», navat u nievialikich nasielenych punktach patrabujucca sotni pradmietaŭ rytuału.

«MO» pryvodzić prykłady:
Samy maleńki ŭ śpisie — pasiołak Anina pad Varoniežam, usiaho 3 tysiač žycharoŭ. Jaho administracyja zakupiła 200 pachavalnych kamplektaŭ.
Horad Łabytnahi. Kolkaść nasielnictva — 26 tysiač. Zakupili 110 kryžoŭ.
Chanty-Mansijsk. Horad z nasielnictvam u 97 tysiač. Zakupili 230 nadmahilnych kanstrukcyj.
Sievieradźvinsk — 190 tysiač žycharoŭ. Zakupili 200 kryžoŭ.
Horad-miljońnik Pierm. I kryžoŭ bolš — 970.
Obninsk. 1000 tabličak i šmat inšaha (amal na 2 młn rubloŭ). Plus asobnaja zakupka na 734 kryžy.
Puhačova Sarataŭskaj vobłaści: usiaho 40 tysiač žycharoŭ i 755 kryžoŭ (adna zakupka, i druhaja).
Enhiels, taja ž vobłaść: 210 tysiač žycharoŭ i 800 kamplektaŭ dla pachavańnia.
Simfieropal — adrazu 1000 kamplektaŭ adnym łotam!

I heta daloka nie ŭsio vydatki. Ułady masava zakuplajuć i miescy na mohiłkach.
Čynoŭniki, abłasnyja i miascovyja, nie tolki arhanizujuć pachavańnie, ale i ŭdzielničajuć u ich (cyrymonii pravodziacca tajemna), piša «MO». Jak raspavioŭ adzin ź ich vydańniu,
chavać ciapier za košt miascovych biudžetaŭ prychodzicca tak šmat mužčyn, što ŭžo adčuvajecca niedachop srodkaŭ: «Niama na što chavać».
Kamientary