Hramadstva

Adpačynak na Brasłaŭskich aziorach. Kolki ŭ hetym siezonie kaštuje źniać pakoj, dom ci zaniać miesca na turstajancy

Aziory ŭ Brasłaŭskim rajonie — adno z samych papularnych miescaŭ adpačynku. «Kamsamołka» daviedałasia, kolki siońnia kaštuje adpačynak tam.

Jak u horadzie

Na terytoryi nacyjanalnaha parka jość čatyry bazy adpačynku i Dom rybaka.

Na najbujniejšaj bazie stajać try korpusy ŭ niekalki pavierchaŭ, dzie možna žyć jak u haścinicy, charčavacca ŭ restaranie, chadzić u azdaraŭlenčy kompleks, a na bazach pamieniej — adpačynak jak u vioscy — u katedžach roznaha pamieru.

Kali vybirać haściničnaje žyćcio ŭ karpusach, to košt pražyvańnia ŭ dvuchpakajovych numarach taki: 1 čałaviek — ad 90 rubloŭ, 2 čałavieki — 120, dadatkovaje miesca — 50. Adnapakajovy 2-miascovy numar: 1 čał — 50 rubloŭ, dva — 90.

Za dadatkovuju płatu prapanujuć ekskursii, palavańnie i rybałku, vodnyja prahułki i inšyja zabavy. Ale varta ŭličyć, što zajaŭki na braniravańnie prymajucca z umovaj vybaru poŭnaha pansijonu abo dvuch elemientaŭ charčavańnia na vybar. Poŭny pansijon — 40 rubloŭ. Śniadanak — 9,55 rub., abied — 15,75 rub., viačera — 14,70 rub.

Na bazach adpačynku z katedžami košt za dom — ad 63 da 350 rubloŭ. Naprykład, domik na 60 kvadrataŭ (z usimi vyhodami i kaminam), raźličany na šeść čałaviek, abydziecca ŭ 280 rubloŭ za sutki. Dvuchpaviarchovy katedž — 340-350 rubloŭ. Nievialikija domiki na dvaich — ad 63 da 150 rubloŭ. Na asobnych bazach možna źniać i numar u katedžy. Z charčavańniem taja ž historyja.

Jak u vioscy

Na Brasłaŭskich aziorach u roznych nasielenych punktach jość siadziby i katedžy, jakija pryvatniki prapanujuć zdymać pasutačna. Abjaŭ na roznych internet-placoŭkach dastatkova. Ale čym bližej da leta, tym składaniej vybrać datu.

Košt zaležyć ad umiaščalnaści i kamfortu doma. Naprykład, možna źniać katedž na bierazie voziera za 350 rubloŭ za sutki, dzie buduć usie vyhody (internet, televizar, haračaja vada i padobnaje), a žyć tam mohuć dziesiać čałaviek.

Jość i vialikija kompleksy, dzie ŭ chatkach i pakojach mohuć adnačasova žyć da 80 čałaviek. Tam numary (biez kuchni) na 2-4 čałaviek kaštujuć 100-120 rubloŭ, a trochpakajovyja damki — ad 150 rubloŭ. Možna zamović trochrazovaje charčavańnie za 36 rubloŭ na čałavieka.

U adnym z haściavych damoŭ prapanujuć 11 numaroŭ, raźličanych na 3-4 čałaviek. Košt numara — ad 160 da 230 rubloŭ za sutki biez charčavańnia. Ale jość kuchni, dzie možna hatavać samim. Nie chočacie hatavać — u budnyja dni pryviazuć kompleksny abied za siem rubloŭ.

U pałatkach

Ale tysiačy ludziej, jakija jeduć na Brasłavy, chočuć žyć nie ŭ horadzie, a jak sapraŭdnyja turysty — u pałatkach, a hatavać u kaciałku na vohniščy.

Na terytoryi nacyjanalnaha parka «Brasłaŭskija aziory» abstalavana vosiem turystyčnych stajanak ahulnaha typu. Jany raźmieščanyja pobač z aziorami i abstalavanyja naviesami (altankami), vohniščami, śmiećciazbornikami, tualetami.

Płata za adnaho čałavieka — ad 5 da 9 rubloŭ za sutki.

Mašynu možna pastavić pobač, ale nie bližej za 30 mietraŭ ad bieraha.

Dla łoŭli ryby treba kupić pucioŭku. Za miežami stajanak, raźbivać łahiery nielha. Drovy možna pryvieźci z saboj, a možna kupić na miescy. Ale zabraniravać zahadzia takuju stajanku nielha.

Prapanujuć i zakaznyja turystyčnyja stajanki (ich 67): ad 40 da 100 rubloŭ za sutki. Košt zaležyć ad abstalavańnia i płoščy.

«Na narmalny adpačynak spatrebicca kala 2000 dalaraŭ». Jakija pucioŭki prapanujuć biełaruskija turfirmy

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Sojevyja ekstremisty pavinny adpracavać misku kłubnic». Skardziŭsia na ŭmovy pracy ŭ KDB, a ciapier uciuchvaje treninhi siłavikam — chto taki Anton Šabunievič13

«Sojevyja ekstremisty pavinny adpracavać misku kłubnic». Skardziŭsia na ŭmovy pracy ŭ KDB, a ciapier uciuchvaje treninhi siłavikam — chto taki Anton Šabunievič

Usie naviny →
Usie naviny

U čempijanacie Biełarusi pa futbole vystupaje 66‑hadovy hulec3

Śpiecyjalisty papiaredzili pra ryzyku vybuchu tušy kita Cimi kala datskaha vostrava. Jon prosta moža łopnuć

Biełaruskaja kinastudyja zdymie poŭnamietražny remiejk «Pryhodaŭ kata Leapolda»1

Pad Minskam archieołahi znajšli bieraściany posud XI stahodździa1

Łukašenka pra Kim Čen Yna: Jon nijaki nie dyktatar15

Biełaruskaha dobraachvotnika Łachviča pahalili nałysa i źniali prynižalnaje «pakajalnaje» videa. Što viadoma49

Departavany biełarus viarnuŭsia ŭ Rasiju pa prach pamierłaj žonki — i atrymaŭ dzieviać miesiacaŭ kałonii

15 rasijskich vajskoŭcaŭ zahinuła ad rakietnaha ŭdaru pa kazarmach pad Simfieropalem10

Pa što biełarusy dahetul jeździać na zakupy ŭ Polšču i ci naohuł papularnyja takija pajezdki18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Sojevyja ekstremisty pavinny adpracavać misku kłubnic». Skardziŭsia na ŭmovy pracy ŭ KDB, a ciapier uciuchvaje treninhi siłavikam — chto taki Anton Šabunievič13

«Sojevyja ekstremisty pavinny adpracavać misku kłubnic». Skardziŭsia na ŭmovy pracy ŭ KDB, a ciapier uciuchvaje treninhi siłavikam — chto taki Anton Šabunievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić