Hramadstva11

Lidar Kaardynacyjnaj rady Bahracoŭ patłumačyŭ, čamu treba, kab biełarusy byli ŭ Biełarusi

Były staršy vice-prezident IT-hihanta EPAM Maksim Bahracoŭ ciapier znachodzicca ŭ Biełarusi i ŭdzielničaje ŭ dziejnaści Kaardynacyjnaj rady. U videahutarcy «Tok» z Nastaśsiaj Roŭda jon patłumačyŭ, što im kiravała, kali jon vylataŭ z «biaśpiečnaj» Amieryki ŭ Minsk i čamu važna ciapier fizična być na radzimie.

Maksim Bahracoŭ. Fota Nadziei Bužan

— Mnohija ličać, što možna pieravieści hrošy z-za miažy ci jašče štości. Što kiravała vami, kali vy siadali ŭ samalot i jechali ŭ Minsk?

— Pa-pieršaje, nakont taho, što vy kažacie, što možna dapamahać zdalok. Biezumoŭna možna, i toje, što robiać ludzi, — heta cudoŭna. I toje, što jany vychodziać na akcyi padtrymki, i toje, što dapamahajuć hrašyma, — heta kłas. Heta pakazvaje, kolki ŭsiaho možna budzie zrabić potym, kali tut usio ž taki ŭstalujecca narmalnaja pravavaja sistema. Bo ŭvieś hety ŭzrovień patryjatyzmu i honaru za svaju krainu, jon u hetych ludziej nikudy nie dzieniecca, jon zastaniecca. A dalej tut užo kožny pavinien abirać prymalny dla siabie ŭzrovień ryzyk, tamu što jon nie maleńki. U kožnaha tut biezumoŭna svaja situacyja i toje, što ja vyrašyŭ dla siabie dapuščalnym, nieabaviazkova dapuščalna dla inšych ludziej.

Jość momanty, jakija možna rabić tolki tut. Voś my kažam pra zbor dapamohi. Siońnia, kab dapamoha siudy pastupała niejkim čynam, kab dapamahać tym ludziam, jakim treba dapamahać, — heta vielmi składana. Amal niemahčyma. Ułady zaŭsiody rabili ŭsio, kab pieraškadžać u pracy i dakładna nie dapamahać niekamiercyjnym arhanizacyjam, jakija mahli zajmacca dabračynnaściu. Ułady zaŭsiody niepakoilisia, što heta moža być ahmień niečaha jašče. A ciapier jany pierakryvajuć kisłarod paŭsiul, dzie tolki mahčyma. Tamu sabrać hrošy na Zachadzie — heta nie toje samaje, što dapamahčy čałavieku tut. I my havorym tolki pra samuju prostuju častku — jak arhanizavać dapamohu.

A jość ža składanyja rečy, jak pieraadoleńnie kryzisu i pierachod da narmalnaha žyćcia, jakoje adbyvajecca pavodle zakonu. My vielmi časta z kalehami abmiarkoŭvajem takuju vielmi prostuju dylemu. Z adnaho boku, nie havaryć pra źmieny ŭ Kanstytucyju nielha, tamu što chočacca ŭsim pakazać, što jość płan, jak potym pierajści da takoha žyćcia, što heta [toje, što adbyłosia ŭ Biełarusi paśla vybaraŭ] budzie niemahčyma, što heta nie paŭtorycca.

Ź inšaha boku, naša siońniašniaja situacyja nie ŭ tym, što ŭ nas kiepskaja Kanstytucyja i kiepskija zakony, chacia mnoha ŭ ich jość kiepskaha. Kiepska toje, što hetyja zakony nie vykonvajucca absalutna nijak. Kali jany nie vykonvajucca dziaržavaj, to jakaja tady roźnica, nakolki my možam palepšyć hetyja zakony i nakolki chutka?

Tut fundamientalnaje pytańnie ŭ tym, jak pryjści da taho, kali ŭsio vykonvajecca. Nu i znachodziačysia pa toj bok miažy, ja nie baču asabliva šmat instrumientaŭ, jak možna było b u hetym pracesie dapamahčy. A dapamahać tut, choć pakul z abmiežavanymi mahčymaściami, ale va ŭsiakim razie jany jość.

— Ja pravilna razumieju, što heta mahčymaści takoha dyjałohu i pošukaŭ šlachoŭ z takimi ž adnadumcami?

— Jak adzin z maich kaleh vielmi pravilna sfarmulavaŭ, my prachodzim niekalki faz.

Ciapier my prachodzim fazu cisku, kali ŭłada ŭsio jašče dumaje, što ciskam možna vyrašyć prablemu. I tut ničoha nielha zrabić, aproč taho, kab być sa svaim narodam i pakazvać, što cisk ni da čaho nie pryvodzić. Voś heta toje, dzie my znachodzimsia.

Naturalna, kali narešcie da roznych udzielnikaŭ hetaha pracesu na baku ŭładaŭ dojdzie, što heta ni da čaho nie pryvodzić, budzie adbyvacca pierachod da niejkaj razmovy. I chto ŭ hetaj razmovie budzie ŭdzielničać, u jakoj jakaści, jakuju subjektnaść pradstaŭlać, heta druhasna. Važna, što kamuści tut heta treba budzie rabić. Budziem spadziavacca, što my da hetaha piarojdziem davoli chutka.

A dalej nikudy dziecca budzie niemahčyma, aproč jak pravieści ŭsio ž taki niejkija rečy, jakija pryviaduć da novych vybaraŭ. Tamu što na siońniašni dzień lehitymnaja ŭłada ŭ Biełarusi adsutničaje, jaje niama. I my pavinny pryjści ŭ momant, kali jana źjavicca. Tamu hetyja ŭsie try fazy jany buduć patrabavać maksimalnaj prysutnaści i pracy tut, bo heta naša ŭnutranaja sprava, unutrybiełaruskaja. 

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Naŭrocki zajaviŭ, što Polšča pavinna raspracavać ułasnuju jadziernuju zbroju18

Naŭrocki zajaviŭ, što Polšča pavinna raspracavać ułasnuju jadziernuju zbroju

Usie naviny →
Usie naviny

«My zrabili pamyłki razam, i razam abaviazanyja ich pryznać». Tekst pramovy Marka Rubia na Miunchienskaj kanfierencyi33

Šalonyja štrafy i praca non-stop: biełarusy raskazali pra piakielnyja ŭmovy na składach Wildberries i Ozon26

Italjaniec vypadkova vykinuŭ u śmiećcie 20 załatych źlitkaŭ2

Akijan za niekalki dzion źmianiŭ abličča adnaho z samych viadomych plažaŭ Isłandyi4

U Łahojskim rajonie pierakuliŭsia aŭtobus z 47‑miu pasažyrami1

Pieršyja siarod inšaziemcaŭ na ŭkrainskim froncie — kałumbijcy. Čamu mienavita jany?4

Brazilski harnałyžnik vyjhraŭ na Alimpijadzie1

Cichanoŭskaja: Biełaruskuju apazicyju chacieli b transfarmavać u rasijskuju10

Na adnoj sa stancyj minskaha mietro zatapiła padziemny pierachod VIDEA

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Naŭrocki zajaviŭ, što Polšča pavinna raspracavać ułasnuju jadziernuju zbroju18

Naŭrocki zajaviŭ, što Polšča pavinna raspracavać ułasnuju jadziernuju zbroju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić