Kultura11

U Minsku adkryłasia vystava «Uśmieška kłoŭna»

Ekspanujucca bolš za 300 kłoŭnskich statuetak z bronzy, kieramiki, škła, a taksama karciny, malunki i paštoŭki z vyjavaj cyrkavych piersanažaŭ.

Vystava «Uśmieška kłoŭuna» adkryłasia 5 sakavika ŭ Nacyjanalnym muziei historyi i kultury Biełarusi.

Ekspazicyja arhanizavana z pryvatnaj kalekcyi Pierasoŭnaha muzieju kłoŭnaŭ cyrkavoha režysiora‑pastanoŭščyka, zasłužanaha artysta Rasii Mikałaja Čaŭnakova.

Jak paviedamiŭ na adkryćci vystavy M.Čaŭnakoŭ, u Minsku pradstaŭlena bolš za 300 kłoŭnskich statuetak z bronzy, kieramiki, škła i inšych materyjałaŭ, a taksama karciny, malunki i paštoŭki z vyjavaj cyrkavych piersanažaŭ.

Usie ekspanaty vystavy nabytyja M.Čaŭnakovym padčas hastrolaŭ u roznych krainach. Svaju karjeru režysior‑pastanoŭščyk pačynaŭ jak cyrkavy akrabat. Paśla hastrolaŭ u cyrku Kanady z suśvietnym imiem «Cirque du Soleil» i atrymanaj traŭmy M.Čaŭnakoŭ viarnuŭsia ŭ Rasiju, dzie arhanizavaŭ cyrk‑šapito. Jak zaznačyŭ M.Čaŭnakoŭ, kalekcyja — praciah jaho daŭniaj mary stać «Ryžym» i vyklikać u ludziej uśmieški.

U ramkach minskaj vystavy pradstaŭlena i pamienšanaja kopija kłouna, jakoha artyst padaryŭ Viciebsku padčas hastrolaŭ pa Biełarusi. «Zaraz jon staić u centry horada, i nosik u jaho vielmi jarki: ludzi prychodziać, truć jaho i zahadvajuć žadańni. Kali chtości žadaje, kab było žyćcio harmaničnaje, jon tre pa harmoniku; kali treba dadać hrošaj, to tre za śpinoj — u jaho tam rubli», — skazaŭ M.Čaŭnakoŭ. Pavodle jaho słoŭ, siarod unikalnych ekspanataŭ vystavy — muzyčnyja kłoŭny ź Japonii, kłoŭn‑broška z dyjamientami.

Jak zaznačyŭ na adkryćci ekspazicyi dyrektar Nacyjanalnaha muzieja historyi i kultury Biełarusi Siarhiej Viečar, usie raboty z aŭtarskaj kalekcyi praciatyja idejaj cyrka, jaki «abjadnoŭvaje ludziej i zrazumieły kožnamu».

U ramkach vystavy abvieščany konkurs dziciačaha malunka. Junym naviedvalnikam ekspazicyi prapanoŭvajecca vykazać svaje emocyi ad ubačanaha. Aŭtary lepšych rabot zmohuć biaspłatna naviedać cyrkavoje pradstaŭleńnie.

Vystava budzie pracavać da 15 krasavika. Prykładna ŭ hety ža čas u Paryžy adkryjecca ekspazicyja druhoj častki kalekcyi Pierasoŭnaha muzieja kłoŭnaŭ M.Čaŭnakova.

BiełaPAN

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Usie naviny →
Usie naviny

Chedłajnieram na «Minsk-arenie» na apošnim zvanku budzie Loša Śvik3

«Krasnasielskija Maldyvy» atrymali status pomnika pryrody8

Biełarusaŭ papiaredzili pra štrafy za fota ŭ kvitniejučym rapsie12

Što rabić, kali pabačyŭ ptušania na ziamli?1

Marfa Rabkova — pra Dzień Voli ŭ SIZA, śmierć baćki, źmieny ŭ sabie i adnosiny z administracyjaj kałonii3

U Ratamcy ŭ krasaviku pradali samuju darahuju kvateru ŭ Minskaj vobłaści3

Historyja 12‑hadovaj Viery ŭ minskaj infiekcyjnaj balnicy nastolki ŭraziła biełarusaŭ, što ciapier čarha z achvotnych dapamahčy8

Byłaja pres-sakratarka Zialenskaha pajšła da Takiera i pierakazała tezisy rasijskaj prapahandy28

Jadzierny reaktar pad Minskam, jaki ŭzvodzili žychary Prypiaci. Historyja ACEC u Družnym, jakuju ŭratavaŭ i pachavaŭ Čarnobyl2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić