Kultura22

Kryzis — dobra dla mastactva?

Sučasny rynak mastackich tvoraŭ — nadta čullivaja arhanizm: zazvyčaj ekanamičny spad calaje ŭ jaho najpierš, navat zahadzia, jašče da taho jak, kryzis adčuli inšyja haliny čałaviečaj dziejnaści. A pieršymi siarod mastakoŭ suśvietnuju niepahadź na finansavych rynkach adčuli na siabie, zrazumiełaja reč, amierykanskija mastaki. Ich tvory pierastali pradavacca. Prestyžnyja ńju-jorskija halerei začyniajucca. Da prykładu, adzin z najviadomych u Amierycy mastackich časopisaŭ «Art-Forum», koliś toŭsty, jak telefonnaja kniha, 500-staronkavy, u jakim asnoŭnaje miesca zajmali rekłamy mastackich halerejaŭ, ciapier skurčyŭsia da dźviuch sotniaŭ bačyn, a bolšaść rekłamnych abviestak źnikła.

Ale kulturołah i ahladalnik "Hierald Trybjun" Hołand Hovier ličyć, što kryzis pojdzie vyjaŭlenčamu mastactvu tolki na dabro. «Mastak vierniecca ŭ realnaje žyćcio. Pa-pieršaje, jon pavinny zžycca z dumkaj, što daviadziecca zarablać na kavałak chleba nie mastactvam». Ale ŭ namalavanaj Hovieram pierśpiektyvie niama ničoha strašnaha : Van-Hoh byŭ dileram i paźniej štatnym misijanieram, vybitny pradstaŭnik prymityŭnaha mastactva Hienry Dardžer — santechnikam, i tamu tut samaje hałoŭnaje — znajści ŭ svaim isnavańni krynicu dla natchnieńnia. Na dumku Hoviera ŭ budučym u centry ŭvahi publiki znoŭku apyniecca tvor vypakutavany i ščyry, i abaviazkova navatarski, nie z «mejnstrymu», pad jakim budzie krasavacca šylda «Nie dla prodažu». «Apošnim časam na amierykanskim rynku mastactva kvitnieła «jakaść», abo majsterstva, farmalnaje majsterstva tvoru, — dadaje Hovier. — A padobnyja źjavy ŭ mastactvie — krok nazad. Ńju-jorskija halerei zaliŭ pavadak malunkaŭ, u jakim adčuvałasia adno pahłyblenaje vyvučeńnie teoryi žyvapisu i daskanałaje viedańnie techniki. Kab być farmatnymi, pieravažnaja bolšaść karcin była zroblenaja ŭ akreślenych žanrach, nie raŭnujučy prypieŭ u pop-pieśni. U dadatak vakoł mastakoŭ kruciŭsia ceły śviet pasłuhačoŭ, jakija adnačasova ŭskosna ci naŭprost, dyktavali mastakam, što i jak rabić: vytvorcy pramysłovaha mastactva, handlary, advakaty, rekłamisty. Najnižejšaha punktu tvorčaha kryzisu amierykanskaje vyjaŭlenčaje mastactva siahnuła na maju dumku za dzień da inaŭhuracyi, kali karcinu z partretam prezidenckaj žonki Mišel Abamy, jakuju namalavała viadomaja mastačka Elizabiet Pejtan, vyviesili na piersanalnaj vystavie mastački».

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Piać dzion, 60 udzielnikaŭ, saŭna, biljard i kryki adzin na adnaho. Raskazvajem, jak prajšła zakrytaja «hulnia Mackieviča»42

Piać dzion, 60 udzielnikaŭ, saŭna, biljard i kryki adzin na adnaho. Raskazvajem, jak prajšła zakrytaja «hulnia Mackieviča»

Usie naviny →
Usie naviny

Sieviaryniec raskazaŭ, jak i navošta rezaŭ sabie ruku na Akreścina ŭ 2020‑ym5

«Chto vałodaje Małoj Takmačkaj, toj vałodaje śvietam». Nieprystupnaje ŭkrainskaje siało stała miemam7

Prezident Francyi zładziŭ prabiežku ŭ Jerevanie. Ź im pabiehli vuličnyja sabaki9

5 karysnych pasłuh minskaha aeraporta, jakija vy mahli nie viedać1

U Minsku staviać śpiecyjalnyja boksy dla sabak — voś dla čaho3

«U hety dzień nie spała ŭsia kraina». U Dokšycach z pompaj adkryli aŭtamyjniu7

U Rasii paviesili banier «Z Dniom Popiedy!»10

Sa skaładromam i załaj boksa. Kompleks «Dynama» na vulicy Daŭmana adkryjuć u mai paśla rekanstrukcyi

Maštabnaja pavietranaja ataka na rehijony Rasii za 4 dni da paradu. U Čuvašyi haryć zavod VPK7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać dzion, 60 udzielnikaŭ, saŭna, biljard i kryki adzin na adnaho. Raskazvajem, jak prajšła zakrytaja «hulnia Mackieviča»42

Piać dzion, 60 udzielnikaŭ, saŭna, biljard i kryki adzin na adnaho. Raskazvajem, jak prajšła zakrytaja «hulnia Mackieviča»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić