Kino88

Aŭtary «Aviela» zamianili halivudskuju zorku na ŭźbiečku z «Płejboja», a svoj film pierajmienavali ŭ «My braty»

U francuzskich Kanach z 14 pa 25 traŭnia adbyvajecca 67-y Kanski kinafiestyval. Sioleta nie abyšłosia biez palityčnych skandałaŭ. U filmie «Hrejs, pryncesa Manaka», jakim adkryŭsia fiestyval, krytyki zaŭvažyli namiok na siońniašnija padziei va Ŭkrainie. U siužecie filma pakazvajucca padziei, kala Francyja sprabavała aneksavać Manaka. Na presavaj kanfierencyi adzin z aktoraŭ Cim Rot skazaŭ, što sapraŭdy pieražyvaje za padziei va Ŭkrainie. Kiraŭnictva Manaka admoviłasia pryjechać na premjeru, nazvaŭšy film niepraŭdzivym.

Na festyvali šmat havorać pra Ŭkrainu. Ukrainski paviljon upryhožany majdanaŭskaj jalinkaj, kaskami i broniekamizelkami z nadpisam «Presa» ŭ znak salidarnaści z paciarpiełymi žurnalistami. U samim paviljonie pracujuć dziaŭčaty, jaki byli vałanciorkami na Majdanie. 19 traŭnia ukraincy prezientujuć try dakumentalnyja stužki pra apošnija padziei, a 21 traŭnia — u Kany zavitaje biełaruska-ŭkrainski režyser Siarhiej Łaźnica ź filmam «Majdan», jaki trapiŭ u aficyjnuju prahramu kinafiestyvalu.

U biełaruskim paviljonie 18 traŭnia stanie vialikaj padziejaj. Stvaralniki stužki «Aviel», jakaja zaraz budzie nazyvacca «My braty», prezientujuć pieršy trejler. Z hetaj nahody u Kany zavitaje halivudskaja zorka, jakaja brała ŭdzieł u zdymkach. Vierahodna, heta aktorka i madel Nataša Ałam. Jana rodam z Uźbiekistana, ale žyvie ŭ Łos-Andželesie, zdymałasia ŭ amierykanskich filmach i sieryjałach, jaje fota drukavali ŭ časopisie Playboy.

Na fiestyvali taksama pradstaŭlenyja paviljony «Biełaruśfilmu» i kinafestyvalu «Listapad».

Voś jak prakamientavaŭ vybar Ałam biełaruski kinascenaryst Andrej Kurejčyk: «Nataša Ałam — eto prosto nikto, jedinica v kiniematohrafie nie suŝiestvujuŝaja, uźbiečka i erotičieskaja modielka dla «Płejboja» - čistyj nierazbavlennyj nol, i ciena jej takaja žie, za jeje učastije uźbieki mohli i pripłatiť. A vot kuda dieliś połmilliona baksov dieponirovannych pod Šeron Stroun na sčieta Vitrianiuka, dumaju, objaśniať nie stoit… Śmiena nazvanija - žałkaja popytka skryť rieputaciju sjemok «Aviela» zimoj pieried mirom — s prinuditielnymi massovkami za čaj, ariestami političieskich aktivistov, biesprośvietnoj łożju, i riealno horiaŝimi v «triukach» lud́mi… Dumaju, užie nie pomožiet».

Kamientary8

Ciapier čytajuć

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro23

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Usie naviny →
Usie naviny

The Sunday Times paćvierdziła vypadak kanibalizmu ŭ rasijskaj armii20

Kiraŭnik studyi ZROBIM architects viarnuŭsia ŭ sacsietki paśla zatrymańnia4

Haładoŭki, pierakulenyja milicejskija mašyny, kroŭ, Jelcyn vyzvalaje palitviaźniaŭ — zhadvajem padziei Čarnobylskaha šlachu-19967

Pradpryjemstva pa abychodžańni z radyjeaktyŭnymi adkidami schavała strukturu i štat paśla prychodu dyrektara z KDB3

Blizkija 74‑hadovaha śviatara, jaki zahinuŭ na trasie pad Fanipalem, kažuć, što jon nie pierabiahaŭ darohu, a ratavaŭ paranienaha sabaku8

«Jaho ŭłasnyja dzieci adpraŭlalisia ŭ HDR». Suzasnavalnica fondu «Dzieciam Čarnobyla» pra toje, čamu jaho nie lubiŭ Łukašenka7

«Užo ŭ SIZA». Za žachlivy padziež cialat na Homielščynie aryštavali kiraŭnika haspadarki4

66‑hadovaj minčancy prysudzili termin u kałonii za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»4

«Vyšejšaje kiraŭnictva Biełarusi ŭ historyi z Čarnobylem vyjaviła vyšejšy piłataž chałujstva»13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro23

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić