Siońnia ranicaj pamior piśmieńnik Jury Jurkaviec. Jamu było 45 hadoŭ.
Siońnia ranicaj pamior piśmieńnik Jury Jurkaviec. Jamu było 45 hadoŭ.
«Kali skazać, što heta była niečakanaja śmierć, h.zn. ničoha nie skazać, — zaznačaje jahony siabra Źmicier Saŭka. — Heta byŭ čałaviek mocnaha ciełaskładu, jaki aktyŭna zajmaŭsia sportam».
Jury Jurkaviec pamior a 9‑j ranicy 2 žniŭnia padčas snu. U śnie staŭ zadychacca, nia zdoleŭ pračnucca, žonka vyklikała chutkuju. Pavodle papiaredniaha dyjahnazu, pryčynaj śmierci staŭ infarkt.
Źmicier Saŭka padzialiŭsia ŭspaminami pra Ju. Jurkaŭca:
Jury Jurkaviec naradziŭsia 25 lutaha 1962 h. u Śvietłahorsku. Dziacinstva pravioŭ u v. Čyrkavičy Śvietłahorskaha r‑nu. Na jaho mocna paŭpłyvaŭ dzied Mitrafan, jaki navučyŭ unuka biełaruskaj movie. Dzied byŭ vielmi daścipnym čałaviekam i dobrym apaviadalnikam. I, napeŭna, jaho talent pieradaŭsia ŭnuku.
… Pa skančeńni škoły Jurkaviec padaŭsia ŭ Sankt‑Pieciarburh (tady jašče Leninhrad), pahatoŭ tady praź Śvietłahorsk išła čyhunka, i tradycyjna žychary Ŭschodniaj Biełarusi źjaždžali ŭ vialikija harady. U horadzie nad Niavoj prajšoŭ pieršyja žyćciovyja ŭniversytety. Tam ža pačaŭ rabić pieršyja litaraturnyja nakidy. Ale chutka viarnuŭsia ŭ Biełaruś, dzie pastupiŭ na rasiejskaje adździaleńnie fiłfaku BDU, jaki skončyŭ u 1990 h.
Razam z žonkaj raźmierkavaŭsia ŭ miastečka Illa (Vialejskaha r-nu), dzie ŭ svoj čas pracavaŭ Aleś Sałaviej. Ju. Jurkaviec vykładaŭ u škole biełaruskuju movu, žonka Elvira — rasiejskuju. «Adnaho razu pabačyŭšy na ŭroku, jak paŭzie voš pa šyi dziciaci, ja zrazumieŭ, što apošniaja kropka, što treba ŭciakać», — zhadvaŭ Jurkaviec. Siamja viarnułasia ŭ Miensk, prabyŭšy ŭ Illi hod.
Jury Jurkaviec zaniaŭsia biznesam, u jakim apracavaŭ ŭsie hady, apošnija dziesiać hod zajmaŭsia padšypnikami.
«Ale jahonaja duša naležała litaratury, — kaža Z. Saŭka. -- Jurkaviec šmat pisaŭ i čytaŭ. Jon litaralna straciŭ zrok na čytańni knih. Prychodziŭ u hości, braŭ z palicy knihu, siadaŭ na kanapu i čytaŭ».
Naturalna, šmat pisaŭ, pa biełarusku i pa‑rasiejsku. Pieršaja jahonaja premija — za publikacyju ŭ časopisie «Dajvinh», sioleta jon atrymaŭ rasiejskuju premiju «Błohbaster».
Baćki pamierli ŭ minułym hodzie, adzin za adnym. Ad dzieda ŭ spadčynu zastałasia pasieka, i kali baćka zaniamoh, Jury staŭ razvozić hety miod ludziam.
Pa Jurkaŭcy zastaŭsia syn Anton, vypusknik Kołasaŭskaha liceja. Siońnia jon navučajecca ŭ BDU n specyjalnaści serbskaja mova.
Apaviadańnie Ju. Jurkaŭca «Ruka klasyka»
-
Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie
-
Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca
-
Biełaruska vypuściła knihu, jakaja znajomić z historyjaj mastactva praz katoŭ
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Kamientary