Archiŭ

U Narvehii takoje było pad nacystami

№ 26 (288), 12 lipienia 2002 h.


jany pra nas

U Narvehii takoje było pad nacystami

Miensk pa zaprašeńni Biełaruskaha PEN-centru naviedali kiraŭnik Narveskaha PEN-centru Chjeł Ułaf Jensen i Tery Karłbiom, hieneralny sakratar mižnarodnaha PEN-klubu, druhaja asoba ŭ hetaj suśvietnaj arhanizacyi piśmieńnikaŭ. Jany adkazali na niekalki pytańniaŭ karespandenta “NN”.

“NN”: Jak vy aceńvajecie stanovišča z pravami čałavieka ŭ Biełarusi?

Chjeł Ułaf Jensen: U Narvehii ŚMI byli prosta šakavanyja prysudam žurnalistam hazety “Pahonia”. Ich asudžeńnie supiarečyć usim mahčymym kanvencyjam ab pravach čałavieka.

Tery Karłbiom: PEN-centar pratestavaŭ suprać prysudaŭ Markieviču i Mažejku.

“NN”: U jakich eŭrapiejskich krainach tak parušalisia ci parušajucca pravy čałavieka, jak u siońniašniaj Biełarusi?

Ch.Je.: Zhadvajecca chiba sprava niamieckaha žurnalista napiaredadni prychodu da ŭłady nacystaŭ. Jon paźniej atrymaŭ Nobeleŭskuju premiju miru. Sumna. Prosta šakuje infarmacyja pra toje, što ŭ Biełarusi tvory najlepšych piśmieńnikaŭ vyklučajucca z prahramaŭ školnaha navučańnia. Takoha rodu cenzura historyi — heta ździek z cyvilizavanaha hramadztva. Darečy, u Narvehii ciažka sabie ŭjavić, kab tvory piśmieńnikaŭ vyklučali z prahramaŭ z palityčnych pryčynaŭ. Heta fantastyka niejkaja. U nas takoje było tolki ŭ časie fašystoŭskaj akupacyi…

“NN”: Čamu, pa-vašamu, siarod biełaruskich piśmieńnikaŭ dahetul niama nobeleŭskaha laŭreata?

T.K.: U Biełarusi jość vysokaprafesijnyja litaratary. I novyja buduć źjaŭlacca — pry najaŭnaści svabody słova. Tak što, kali chočacie, kab u vašaj krainie była Nobeleŭskaja premija, treba zmahacca za svabodu słova.

“NN”: Kaho ź biełaruskich piśmieńnikaŭ vy viedajecie?

T.K.: Śviatłanu Aleksijevič. Jana nia tolki dastupna apisała važnyja dla čałaviectva prablemy, ale j pakazała biessensoŭnaść abmiežavańnia svabody słova.

“NN”: Ci ciažka budzie Biełarusi, u vypadku pazytyŭnych palityčnych pieramienaŭ, źmianić svoj nehatyŭny imidž na Zachadzie?

Ch.Je.: Kali ŭ vas buduć dobryja piśmieńniki i žurnalisty — nia ciažka. Akramia taho, treba raźvivać turyzm u Biełarusi, pryvablivać siudy jak najbolš ludziej. Ale viza ŭ vašu krainu kaštuje 100 dalaraŭ, tamu ministru turyzmu jość pra što paturbavacca. Luby mižnarodny abmien sadziejničaje raźvićciu svabody słova i adkrytaha hramadztva. Pierad Biełarusiaj ciapier staić vybar pamiž sučasnaściu dy raźvićciom z adnaho boku i zastojem — z druhoha.

Hutaryŭ Aleh Tačony


Kamientary

Kim byŭ kijeŭski strałok? Vajskovy piensijanier z antysiemickimi pohladami, jaki naradziŭsia ŭ Maskvie, a žyŭ na Danbasie10

Kim byŭ kijeŭski strałok? Vajskovy piensijanier z antysiemickimi pohladami, jaki naradziŭsia ŭ Maskvie, a žyŭ na Danbasie

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia ŭkrainskija dalnabojnyja bieśpiłotniki prabili rasijskuju abaronu adrazu na niekalkich kirunkach1

Palavod kałhasa «Čyrvony bajec» z mahiloŭskaha Kiraŭska pierasieŭ ź siejałki na tank, a potym — na bajavy mapied. I pajechaŭ šturmavać Zaparožža25

Uviali štrafy dla tych, chto vykidvaje chatnich žyvioł3

Dyviersija ŭ akupavanym Łuhansku: padpolščyki parušyli vajennuju łahistyku

Zakon ab štrafach za prapahandu homaseksualnych adnosin i čajłdfry ŭstupić u siłu ŭ červieni1

U Rasii ŭ kałonii pamior palitviazień Viehan Chrystalub Božy, asudžany za krytyku isłamu i antyvajenny rolik

Pieršyja biełaruskija kłubnicy, sałodkija iranskija kavuny, «fłaryda bjuci» i navat pieršyja narcysy. Što možna kupić na Kamaroŭcy pierad vialikimi vychadnymi

U lesie ŭ Lepielskim rajonie znajšli trup nieviadomaj žančyny1

Čamu nižni huzik pinžaka nie zašpilvajuć?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kim byŭ kijeŭski strałok? Vajskovy piensijanier z antysiemickimi pohladami, jaki naradziŭsia ŭ Maskvie, a žyŭ na Danbasie10

Kim byŭ kijeŭski strałok? Vajskovy piensijanier z antysiemickimi pohladami, jaki naradziŭsia ŭ Maskvie, a žyŭ na Danbasie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić