№ 4 (161), 24 — 31 studzienia 2000 h.
Narod, jaki raźvitaŭsia z pakoraj
Na krai śvietu, u Indanezii adbyvajucca vialikija źmieny. Sudziać hienerałaŭ, što dapuskali hvałt na Tymory. Kraina spakvala demakratyzujecca, ale da kanca hvałt spynić nie ŭdajecca, i štodnia paviedamlajuć pra novyja bojki, zabureńni dy vystupy paŭstancaŭ. Indanezijskija ŭradoŭcy byccam «liberalizavalisia» i ŭziali kirunak na mirnaje rašeńnie prablem krainy. Naprykład, paabiacali dazvolić referendum u jašče adnoj častcy krainy, što prahnie adździalicca — Ačechu.
Miž inšym, toj kraj na poŭnačy Sumatry ŭžo šmat zapłaciŭ za svaju samastojnaść. Kraj pryhožy, sapraŭdy ŭschodni, dzie miž horaŭ i rysavych paloŭ stajać chaciny sialan i za kožnaj pavarotkaj natyknieśsia na pracoŭnych słanoŭ. Heta svoj, asablivy isłamski śviet, dzie nia znojdzieš alkaholu, dyskatek, šumnych zabavaŭ, a tolki cichuju dobrazyčlivaść. Ale hvałt nikoli nie abychodziŭ bokam hety kraj.
Pad čas vajny za niezaležnaść Indanezii ačechcy padtrymali antykalanijalny ruch. Isnuje lehienda pra samalot, jaki jany padaryli indanezijcam dla vajny z kalanizatarami. Ale kali ŭźnikła Indanezija, dyk bahaty vykapniami kraj pačali abkradać, navat pracoŭnyja miescy zajmajučy prychadniami ź Javy (siońnia kožny treci ŭ Ačechu žyvie nižej rysy biednaści). Z hetaha i pačaŭsia novy ruch supracivu, što pieraros u vajnu. U 1976 hodzie naščadak apošniaha ačeskaha sułtana pryjechaŭ z ZŠA na radzimu dy zasnavaŭ ruch za volny Ačech, što staŭsia partyzankaj. Partret jaho visić u kožnaha niezaležnika. Mienavita jon, miarkujecca, i moža stać na čale volnaj krainy. U 1989 hodzie ŭ krai ŭviali vajennaje stanovišča dy pačali vučyć tubylcaŭ być indanezijcami. Štodnia jany znachodzili na ŭzbočynach daroh cieły zamardavanych žaŭnierami surodzičaŭ. Tolki pavodle źviestak aficyjnaj kamisii pa pravoch čałavieka, zahinuła bolš za 5000 čałaviek, a pry adsutnaści kamunikacyjaŭ lohka možna schavać ślady.
Za niezaležnaść zmahajecca dosyć kolkasnaja partyzanka. Naprykład, vojska ŭdovaŭ, što składajecca z kabietaŭ i dziaŭčat, što stracili niekaha blizkaha abo byli zhvałtavanyja. Zhodna z ačeskaj tradycyjaj, žančyny jduć vajavać, kali hinuć mužčyny. Tak było, naprykład, 400 hadoŭ tamu, kali adna kabieta paviała ŭ boj suprać halandcaŭ fłot. Apranutyja ŭ kamuflaž, jany zachoŭvajuć isłamskija tradycyi vopratki i nosiać, naprykład, biełyja chustki. Mara ŭsich — niezaležnaść, svabodny Ačech. Kali ŭ ich pytajucca, što heta značyć, jany kažuć: niama ździekaŭ, pakory. Pakora nadakučyła ŭsim. Charakterny prykład: u stalicy Ačechu, Banda-Ačech, usie matacyklisty jeździać biaz šlemaŭ, pratestujučy, ad taho dnia, jak adzin palicyjant pryčapiŭsia da chłopca, što nie zašpiliŭ šlem.
Indanezijskaja dziaržava straciła ŭsialaki aŭtarytet, staŭšy synonimam karupcyi i kryvavaha antyzakonnaha hvałtu. Jana doŭha naviazvała svaje zakony, i ciapier, kali ŭłada pasłabła, ačechcy adkidajuć naohuł usie zakony. Tak, jany ŭžo zusim nie zvažajuć na čyrvonaje śviatło śvietłafora, palać budynki, jakija vykarystoŭvali ŭłady, a žyłyja rajony daŭno achoŭvaje svaja hramadzkaja varta.
Ačechcy mocna źviazanyja mižsobku. Kali ž im pahražaje niejkaja niebiaśpieka, jany cełymi vioskami pierachodziać u miačet, a charčavańnie im nosiać susiednija vioski. Jašče adna charakternaja rysa — baćki dazvalajuć rabić pryščepki svaim dzieciam, tolki kali skazać, što leki nie ad indanezijskaha ŭradu.
Niadaŭna jany družna z usioj pravincyi sabralisia na mitynh-patrabavańnie referendumu ŭ stalicu — MILJON čałaviek. Arhanizoŭvali ŭsio najpierš studenty — jany stali novym aŭtarytetam ačeskaha hramadztva. Kali ludzi chapajuć złodzieja, dyk viaduć jaho da studentaŭ, jakija nia majuć z taho ŭłasnaje vyhady. Bo, addaŭšy złodzieja palicyi, možna praz hadzinu pabačyć jaho volnym. Hetkim čynam adradžajeccca vykarystańnie zvyčajovaha j isłamskaha prava.
Studenty kažuć: «Aŭtanomii niedastatkova, Ačech — heta nacyja, a nie kavałak Indanezii. My dajem Džakarcie šaniec da siaredziny hodu. Inakš my zrobim referendum sami». Na pytańnie, jak ža musić vyhladać niezaležny Ačech, byŭ adkaz: «Jak Ameryka».
Siarhiej Radštejn
«A 4‑j hadzinie nočy my zrazumieli, što sierviery prosta vyčyščanyja». Jarasłaŭ Ivaniuk raskazaŭ padrabiaznaści pra ataku na anłajn-biblijateku «Kamunikat»
Kamientary